Medzinárodný deň zdravia rastlín 3
Dnes 12. mája je medzinárodný deň zdravia rastlín !!
Organizácia Spojených národov určila 12. máj za Medzinárodný deň zdravia rastlín s cieľom zvýšiť celosvetové povedomie o tom, ako môže ochrana zdravia rastlín pomôcť ukončiť hlad, znížiť chudobu, chrániť biodiverzitu a životné prostredie a podporiť hospodársky rozvoj.
link na FAO: https://www.fao.org/plant-health-day/en
16. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE -
Xylella fastidiosa (XYLEFA) - baktéria, polyfág
Zemepisné rozšírenie
Výskyt tejto obávanej baktérie bol v rámci Európy prvýkrát potvrdený v roku 2013 v Taliansku v provincii Lecce v regióne Apulia. Napadnuté boli olivovníky. Následne sa baktéria šírila aj do iných častí regiónu Apulia, až v roku 2016 Taliansko oznámilo prítomnosť baktérie v provincii Brindisi a Taranto. Okrem Talianska výskyty Xylella fastidiosa potvrdilo aj Francúzsko a Španielsko. Škodca je v súčasnosti eradikovaný v Nemecku a Švajčiarsku. Začiatkom roka 2019 bolo odhalené nové ohnisko výskytu nebezpečnej karanténnej baktérie Xylella fastidiosa subsp. multiplex na severozápade Portugalska.
V Ázii sa Xylella fastidiosa vyskytuje v Iráne, Izraeli a Tchaj-wane, v Amerike sa vyskytuje v Argetíne, Brazílii, Kanade, Kostarike, Mexiku, Paraguaji, Portoriku, USA a Venezueli.
Hostiteľské rastliny
Polyfág, napáda viac ako 300 druhov hostiteľských rastlín. Z hospodársky významných hostiteľov spomenieme vinič, broskyňu, slivku, morušu, lucernu.
Obrázok 1: vinič napadnutý baktériou Xylella fastidiosa Obrázok 2: zničené olivovníky baktériou Xylella fastidiosa
Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/
Symptomatické prejavy
Prejavy prítomnosti baktérie sú vždy závislé od druhu hostiteľskej rastliny a samotného kmeňa baktérie Xylella fastidiosa. Za všeobecné príznaky napadnutia možno považovať spálu a vädnutie listov, následnú defoliáciu, výskyt chlorózy alebo bronzovitosti pozdĺž okraja listu. Niekedy však napadnuté rastliny nemusia javiť známky infikovania. Časté je pozorovanie príznakov len na niekoľkých konárikoch, avšak s postupom času dochádza k rozšíreniu symptómov na celú rastlinu. Pri silnom napadnutí môže dôjsť až k úhynu infikovaných rastlín. Spoločným príznakom pre všetky hostiteľské rastliny býva zhnednutie cievnych zväzkov na priereze výhonkom. Tento príznak sa však nemusí vyskytovať po celej dĺžke výhonku.
Šírenie
Baktéria sa rozširuje pomocou napadnutých rastlinných rozmnožovacích materiálov, rezanými kvetmi alebo časťami rastlín. Rozširovaniu však napomáhajú aj hmyzí vektory.
Ochrana:
Napriek existujúcim vedomostiam o spôsobe šírenia a prežívania tohto škodlivého organizmu, ostávajú jedinou praktickou metódou ochrany karanténne opatrenia. To znamená najmä identifikovať ohniská výskytu ochorenia a zabrániť jeho šíreniu z týchto ohnísk.
12. máj 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)
PREDAJ RASTLÍN PROSTREDNÍCTVOM
INTERNETOVÉHO PREDAJA.
Predaj rastlín prostredníctvom internetu predstavuje pre všetky krajiny vysoké rastlinolekárske riziko. Takýto spôsob obchodovania nebol zo strany kontrolných orgánov dostatočne sledovaný a kontrolovaný. Pri takto obchodovaných rastlinách nebolo možné zistiť pôvod rastlín a ich zdravotný stav. Preto prijala Európska komisia v rámci rastlinolekárskej legislatívy určité kontrolné mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť dohľad nad predajom rastlín predávaných cez internet. Odbor ochrany rastlín ako príslušná kontrolná autorita vykonáva úradné kontroly predaja rastlín a rastlinných produktov prostredníctvom internetového predaja.
Objednávate aj Vy rastliny z internetových obchodov, katalógov alebo inak na diaľku ?
Ak áno, vedeli ste, že všetky takto nakupované rastliny musia byť podľa pôvodu:
1. Pri nákupe z tretích krajín, teda krajín mimo Európskej únie sprevádzané rastlinolekárskym osvedčením z krajiny pôvodu.
Ak si chcete objednať rastliny alebo rastlinné produkty z tretej krajiny na podmienky dovozu sa informujte vopred v príslušnej národnej organizácii na ochranu rastlín. Pre Slovenskú republiku je touto organizáciou ÚKSÚP, Odbor ochrany rastlín. Dovozným rastlinolekárskym kontrolám podliehajú aj zásielky prepravované prostredníctvom vyclievacej pošty. Rastliny, ktoré nie sú sprevádzané rastlinolekárskym osvedčením pri dovoze, prípadne sú napadnuté škodlivým organizmom sú buď zlikvidované alebo vrátené späť do krajiny pôvodu bez náhrady škody pre objednávateľa.
2. Pri nákupe z krajín Európskej únie označené rastlinným pasom.
Internetové záhradníctva a obchody, ktoré predávajú rastliny v rámci Európskej únie majú povinnosť registrácie v príslušnej národnej organizácii ochrany rastlín a taktiež sú povinní prikladať rastlinné pasy ku všetkým predávaným rastlinám alebo rastlinným produktom a to bez výnimky.
Obrázky rastlinných pasov z úradnej kontroly ÚKSÚP:
11. máj 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)
15. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE -
Thaumatotibia leucotreta [ARGPLE] (obaľovač), polyfágny škodca
Zemepisné rozšírenie
Prvý výskyt bol v Izraeli potvrdený v roku 1984 na makadamových orieškoch. V roku 2009 sa vyskytol v Holandsku (škodca eradikovaný). Občasné záchyty sú aj vo Švédsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Taliansku, Španielsku a Veľkej Británii. Nepredpokladá sa však, že by pochádzali z udomácnených populácií, ale zo záchytov škodcu pri dovoze. V júni 2018 bol škodca pomocou lapačov odchytený v skleníkoch zameraných na produkciu papriky v Nemecku (škodca eradikovaný). Nie je známe, že by sa škodca aktuálne v podmienkach EÚ vyskytoval. Väčšie výskyty sú v Afrike.
Hostiteľské rastliny
Thaumatotibia leucotreta je polyfágny škodca, ktorý napáda vyše 70 druhov hostiteľov zo 40 čeľadí. Môže napadnúť veľa kultúrnych rastlín a aj rastliny vo voľnej prírode. Hlavnými hostiteľmi sú paprika (Capsicum), bavlník (Gossypium hirsutum), Citrus, liči (Litchi chinensis), makadámia (Macadamia), mangovník indický (Mangifera indica), broskyňa obyčajná (Prunus persica), Prunus persica var. nucipersica, guajava jablková (Psidium guajava), granátovník púnsky (Punica granatum), ricín obyčajný (Ricinus communis), ruža (Rosa), Solanum aethiopicum, baklažán (Solanum melongema), vinič hroznorodý (Vitis vinifera), kukurica (Zea mays).
Symptomatické prejavy
Škody spôsobujú larvy požerom vo vnútri plodov. Poškodenia požerom môžu následne vytvoriť vstupnú bránu pre sekundárnu baktériovú alebo hubovú infekciu.
Obrázok 1: Thaumatotibia leucotreta Obrázok 2: pomaranč poškodený larvami Thaumatotibia leucotreta
Zdroj obrázkov EPPO Global database
https://gd.eppo.int/
Popis škodcu
Dospelce sú 7 – 8 mm dlhé, rozpätie krídiel dosahuje 15 – 20 mm. Predné krídla majú pestrú hnedú až sivú kresbu s bielou škvrnou v strede. Zadné krídla sú svetlo hnedej farby. Dospelce nie sú považované za dobrých letcov, avšak niektoré štúdie poukazujú na to, že samci sú schopní reagovať na samičky vzdialené aj viac než 1 km.
Ochrana
Dôležitý je prieskum v prípade výskytu škodcu jeho skoré zachytenie, aby sa minimalizovali škody a reprodukcia škodcu.
10. máj 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)
Rhagoletis cingulata - Vrtivka americká
Rhagoletis cingulata je škodca pôvodom zo Severnej Ameriky. Hostiteľmi sú čerešňa vtáčia, čerešňa višňová, čremcha neskorá, čremcha červená a japonská slivka (Prunus salicina). Škodcu je možné si zameniť s inými druhmi vrtiviek. Dospelce sú 4 – 5 mm veľké vrtivky, ktoré majú telo sfarbené do čierna so žltými okrajmi na hrudníku v okolí základov krídel. Cez bruško majú výrazný biely pás. Na krídlach sa nachádza nápadná čierna kresba. Larvy sú bez výraznej hlavy a beznohé. Kukla je zlatohnedá, podlhovastá až oválna, pričom v tomto štádiu škodca aj prezimuje. V priebehu júna a júla vylietavajú dospelce z pôdy, živia sa listami a plodmi hostiteľov. Jedna samička dokáže naklásť 300 – 400 vajíčok.
Symptomatické prejavy
Prvým príznakom prítomnosti tejto vrtivky sú vpichy na plodoch, ktoré vznikajú po kladení vajíčok. Na týchto miestach dochádza väčšinou k farebným zmenám na šupke. Plody okrem toho, že sú červivé, môžu byť sekundárne napádané hubovými ochoreniami. Samotná dužina napadnutých plodov mení svoju farbu, hnedne, mäkne a zahníva. Pozorovaný môže byť aj opad plodov.
Obrázok 1: Rhagoletis cingulata
(Zdroj obrázka: https://uk.inaturalist.org/taxa/497933-Rhagoletis-cingulata)
Šírenie
Let dospelých jedincov a transport infikovaných plodov sú hlavnými prostriedkami šírenia do predtým neinfikovaných oblastí. Druhy Rhagoletis lietajú na krátku vzdialenosť. V medzinárodnom obchode je hlavným prostriedkom šírenia do predtým nezamorených oblastí preprava plodov obsahujúcich živé larvy. Rizikom je aj preprava kukiel v pôde.
Ochrana
Keďže škodca škodí rovnakým spôsobom ako vrtivka čerešňová, odporúčame aj podobnú ochranu. Rhagoletis cingulata však môžete spozorovať neskôr, a to niekedy aj 4 týždne po vrtivke čerešňovej. Z tohto dôvodu sú najviac ohrozené neskoré čerešne a višne. Výskyt a určitú jeho reguláciu možno riešiť aj pomocou žltých lepových dosiek, ktoré inštalujte do koruny stromu. Vhodné je využiť aj atraktant.
9. máj 2023 (Ing. Samuel Krajčo)
14. Prioritný škodca Únie -
Spodoptera frugiperda (LAPHFR) polyfágny škodca
Zemepisné rozšírenie
Spodoptera frugiperda je motýľ – mora udomácnený v južných regiónoch Severnej Ameriky, cez leto migruje cez USA do južnej Kanady. Ďalej je škodca rozšírený v centrálnej Amerike, Karibiku a Južnej Amerike, kde má škodca optimálne podmienky pre svoj výskyt. V EÚ nebol škodca doposiaľ zistený. Vo všeobecnosti je rozšírený v trópoch a subtrópoch a v lete pravidelne migruje do chladnejších oblastí. V miernych pásmach nemá schopnosť prezimovať z dôvodu nevhodných klimatických podmienok.
Hostiteľské rastliny
Je to polyfág, ktorý napáda široké spektrum hostiteľských rastlín. Špecifikovanými rastlinami sú plody papriky (Capsicum), momordiky (Momordica), Solanum aethiopicum, ľuľka veľkoplodého (Solanum macrocarpon) a baklažánu (Solanum melongena) a rastliny, kultúry rastlinných tkanív, semená a zrná kukurice (Zea mays) s pôvodom v tretích krajinách okrem Švajčiarska.
Symptomatické prejavy
Na kukurici - listy sú zožraté, majú poškodené okraje, možno na nich pozorovať larválny trus. Mladé larvy skeletonizujú listovú plochu medzi žilami. Staršie rastliny môžu mať klasy napadnuté larvami, ktoré vŕtajú do zŕn kukurice.
- Na rastlinách rajčín môžu byť púčiky a vegetačné vrcholy zožraté a plody poprepichované.
Obrázok 1: kukurica poškodená larvou S. frugiperda Obrázok 2: Spodoptera frugiperda
Obrázok 3: larva Spodoptera frugiperda
Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/
Popis škodcu
Larva Spodoptera frugiperda je veľmi odlišná od iných lariev z rodu Spodoptera. Mladé larvy sú zeleného alebo hnedého sfarbenia. Väčšie larvy sa stávajú kanibalmi. Dospelcom je sivo-hnedá až hrdzavo-hnedá mora s rozpätím krídel 32-38 mm. Samička je v porovnaní so samcom väčšia. Život dospelca trvá približne 12 – 14 dní.
Ochrana
Rastliny určené na výsadbu by mali pochádzať z miest, kde sa vykonávajú pravidelné prehliadky rastlín. Samozrejmosťou je pôvod z miest bez výskytu škodcu v predchádzajúcich mesiacoch. Určité typy rastlín (odrezky) sa môžu ošetrovať pri nízkych teplotách (menej ako 1,7 °C v priebehu 2-4 dní), po ktorých nasleduje fumigácia.
8. máj 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)
Aj RASTLINY majú svoj doklad o pôvode, nazývame ho RASTLINNÝ PAS.
Pri nákupe rastlín ste si určite všimli, že rastlinky sú väčšinou označené menovkami, visačkami, náveskami, nálepkami na črepníkoch. Okrem názvu rastliny a informácii o tom ako sa máme o rastlinu starať by mali byť rastlinky označené aj rastlinným pasom.
Rastlinný pas (Plant Passport) je úradná náveska na premiestňovanie rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov v rámci územia Únie, ktorá potvrdzuje súlad so všetkými legislatívnymi požiadavkami vo vzťahu k zdraviu rastlín. Formát a údaje na rastlinných pasoch sú stanovené v spoločnej európskej legislatíve.
Rastlinné pasy k rastlinám alebo rastlinným produktom pripájajú profesionálni prevádzkovatelia, ktorými sú pestovatelia, výrobcovia, obchodníci s rastlinami skôr, než sú tieto rastliny a rastlinné produkty premiestňované v rámci územia Únie, teda predané buď na ďalšie pestovanie alebo do obchodnej siete.
Profesionálni prevádzkovatelia, ktorí pripájajú k rastlinám alebo rastlinným produktom rastlinné pasy sú pod úradným dohľadom príslušnej národnej organizácie ochrany rastlín. Pre Slovenskú republiku je touto organizáciou ÚKSÚP, Odbor ochrany rastlín.
Rastlinný pas slúži pre príslušnú národnú organizáciu ochrany rastlín na spätné vysledovanie pôvodu až ku konkrétnemu výrobcovi jednotlivých rastlín alebo rastlinných produktov.
V akých prípadoch rastliny nemusia byť označené rastlinným pasom ?
Ak sú rastliny alebo rastlinné produkty predané od výrobcu PRIAMO konečnému spotrebiteľovi alebo záhradkárovi.
Na premiestňovanie rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov existujú 4 typy rastlinných pasov:
Ako príklad uvádzame prvý základný typ rastlinného pasu, s ktorým sa stretávame v obchodnej sieti najčastejšie:
 Rastlinný pas
/ Plant Passport B SK – xxxx C xxx D XX |
Slovné spojenie „Plant Passport“ v angličtine a v prípade potreby v jednom z úradných jazykov Únie, ktorý sa má oddeliť lomkou.
Vysvetlivky:
A – botanický názov dotknutého rastlinného druhu alebo taxónu v prípade rastlín a rastlinných produktov, prípadne názov dotknutého predmetu, a nepovinne názov odrody.
B - registračné číslo v tvare „SK – xxxx“ (SK pre Slovenskú republiku)
C - kód vysledovatelnosti – určuje si profesionálny prevádzkovateľ
D - kód členského státu Únie alebo kód tretej krajiny pôvodu
Obrázok 1: RP vytlačený na štítku Obrázok 2: RP vytlačený na črepníku Obrázok 3: RP priložený na štítku
7. máj 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)