Medzinárodný deň zdravia rastlín 2
13. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE -
Rhagoletis pomonella (RHAGPO) vrtivka jabloňová, poškodzuje ovocie
Zemepisné rozšírenie
Na Slovensku ani v Európskej únii sa tento škodca nevyskytuje. Pochádza zo Severnej Ameriky a v súčasnosti sa vyskytuje v USA, Kanade a v Mexiku.
Hostiteľské rastliny
Hlavným hostiteľom je jabloň (Malus domestica) a hloh (Crateagus). Zriedkavejšie škodca napáda aróniu jahodovolistú (Aronia arbutifolia), skalník (Cotoneaster), druhy z rodu Prunus, hlohyňu (Pyracantha), hrušku (Pyrus), ružu (Rosa), jarabinu (Sorbus) a jabloň kvetnatú (Malus floribunda). Ázijská hruška (Pyrus pyrifolia) sa tiež považuje za hostiteľa.
Symptomatické prejavy
- Príznakom sú kľukaté chodbičky pod šupkou jabĺk alebo drobné vpichy v mieste kladenia vajíčok. Červivé plody podliehajú hnilobe. Rozrezaním podozrivých plodov zistíme buď chodbičky alebo larvy škodcu.
- Nezamieňať s červivosťou vyvolanou obaľovačom jablčným, ktorého húsenice majú vyvinuté končatiny i hlavu.
Obrázok 1: Rhagoletis pomonella Obrázok 2: jablká poškodené Rhagoletis pomonella
Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/
Popis škodcu
Za rok má tento škodca spravidla iba jednu, v teplejších oblastiach dve generácie. Prezimuje v štádiu kukiel v pôde pod hostiteľskými rastlinami. Imága sa roja od júna do augusta.
Imágo je 5 – 6,4 mm dlhé, čierne so žltými priečnymi prstencami na brušku (samičky ich majú 4, samčeky 3). Jeden pár priehľadných krídel je zdobený hnedými šikmými prúžkami. Vajíčko je biele, podlhovasté; 0,7 až 1 mm dlhé. Larva dosahuje v dospelosti dĺžku 8 až 10 mm. Je žltobiela, beznohá a bezhlavá.
Ochrana
Rhagoletis pomonella môže byť monitorovaná pomocou žltých lepových lapačov, ktoré odchytávajú obe pohlavia. Aktívne sa škodca dokáže šíriť iba na krátke vzdialenosti. Na ďalšie územia však môže byť šírený pomocou prepravy napadnutých plodov alebo pôdou, v ktorej by sa v štádiu kukly v koreňovom bale škodca vyskytoval.
6. máj 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)
12. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE -
Popillia japonica (POPIJA) - chrústovec japonský, polyfágny škodca
Zemepisné rozšírenie
Pochádza zo severovýchodnej Ázie (Čína a Japonsko), odkiaľ bol zavlečený do USA (východná časť), Kanady (východná časť) a južnej Európy (v roku 2014 bol zaznamenaný v Taliansku). V podmienkach Ázie sa škodca okrem Japonska aktuálne vyskytuje aj v Indii.
Podľa dostupných údajov sa škodca vyskytuje v Portugalsku (Azorské ostrovy), európskej časti Ruska, Švajčiarsku a Taliansku (Miláno). V rámci Slovenska doteraz nebol škodca pozorovaný.
Hostiteľské rastliny
Je známych asi 300 druhov rôznych hostiteľov, ktoré imága poškodzujú (106 ekonomicky významných) a to predovšetkým: javor (Acer spp.), pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), ibiš ružový (Alcea rosea), ibiš (Althaea sp.), asparágus lekársky (Asparagus officinalis), Betula populifolia, gaštan americký (Castanea dentata), sója fazuľová (Glycine max), ibištek sýrsky (Hibiscus syriacus), orech čierny (Juglans nigra), myrta krepová (Lagerstroemia indica), jabloň domáca (Malus domestica), lucerna siata (Medicago sativa), pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia), topoľ (Populus), slivka (Prunus spp.), slivka domáca (P. domestica), broskyňa obyčajná (P. persica), dub (Quercus), ruža (Rosa spp.), Rubus spp., sasafras belavý (Sassafras albidum), lipa (Tilia spp.), bresty (Ulmus americana, U. parvifolia, U. procera), vinič (Vitis spp.), kukurica (Zea mays), pŕhľava (Urtica), lieska obyčajná (Corylus avellana), fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris), vistéria (Wisteria), aktinídia (Actinidia), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), Alnus japonica, viničovec japonský (Ampelopsis japonica), okoralka hroznatá (Berchemia racenmosa), gaštan japonský (Castanea crenata), šachorovité (Cyperaceae), pohánkovec ovíjavý (Fallopia convolvulus), Filipendula kamtschatica, jahoda ananásová (Fragaria x ananassa), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), Hypericum japonicum, kéria japonská (Kerria japonica), jabloň malvíčkatá (Malus baccata), Malus floribunda, bazalka pravá (Ocimum basilicum), pupalka dvojročná (Oenothera biennis), pavinič (Parthenocissus), horčiaky (Persicaria), platany (Platanus), orličník obyčajný (Pteridium aquilinum), rebarbora pontická (Rheum rhaponticum), agát biely (Robinia pseudoacacia), štiavec (Rumex), vŕba košikárská (Salix viminalis), rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum), ľuľok baklažánový (Solanum melongena), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), lipnicovité (Poaceae) a ďalšie.
Symptomatické prejavy
- Imágo škodcu spôsobuje nápadné požerky na listoch a kvetoch poškodených rastlín, kde ponechávajú žilnatinu.
- Larvy poškodzujú korene žerom. Ich prítomnosť v pôde sa môže prejaviť zmenou farby porastu (napr. žltnutie trávnika).
- Stromy strácajú vitalitu a znižuje sa ich výnos. Pri silnejšom napadnutí môže dochádzať k odumieraniu rastlín.
- Na napadnutých hostiteľských rastlinách môže dôjsť k úplnej defoliácii, pričom ostatné okolité rastliny zostávajú nedotknuté.
Obrázok 1: Popilla japonica Obrázok 2: Popilla japonica
Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/
Popis škodcu
Imágo má široko oválne, 7 – 13 mm dlhé telo. Hlava a štít sú zelené s kovovým leskom, krovky sú červenkasté, nohy tmavozelené. Vajíčko je krémovobiele, guľaté; 1,5 mm veľké. Larva je biela a v dospelosti dosahuje dĺžku 20 – 25 mm.
Prezimuje larva, imága vyliezajú z pôdy začiatkom júna. Po úživnom žere sa pária a samičky kladú postupne vajíčka v malých skupinách do pôdy v hĺbke 5 – 10 cm. Vyliahnuté larvy sa živia koreňmi rastlín, dvakrát sa zvliekajú. Najväčšie škody spôsobujú najstaršie larvy v štádiu L3 na jeseň a na jar po prezimovaní. Kuklia sa v máji. Imága dobre lietajú. Škodca sa môže vyvíjať iba tam, kde je pôda v letných mesiacoch dostatočne teplá a vlhká. Chrobáky zvyčajne žijú v skupinách, začínajúc požer od vrchu rastliny pokračujúc smerom nadol.
Ochrana
Monitoring dospelých jedincov sa vykonáva pomocou lapačov s feromónovým a potravinovým aktraktantom a vizuálnou kontrolou porastov. V oblasti výskytu v čase kladenia vajíčok sa odporúča nezavlažovať trávnaté plochy, nakoľko vlhkosť je limitujúci faktor pre vývoj lariev. V miestach s výskytom Popillia japonica sa používa insekticídne ošetrenie.
5. máj 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)
11. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE -
Dendrolimus sibiricus (DENDSI) - priadkovec, škodca ihličnanov
Zemepisné rozšírenie
Na Slovensku ani v Európskej únii sa tento škodca nevyskytuje. Vyskytuje sa v Číne, Severnej Kórei aj Južnej Kórei, severnej časti Mongolska, Kazachstane, ale najmä v Rusku – európskej časti Ruska, Východnej a Západnej Sibíri a na Ďalekom Východe.
Hostiteľské rastliny
Hlavnými hostiteľmi sú rody Abies– jedľa, Larix – smrekovec, Picea – smrek, Pinus – borovica, Pseudotsuga menziesii – duglaska tisolistá a Tsuga– jedľovec, teda najrozšírenejšie európske ihličnany (Coniferales).
Symptomatické prejavy
Požieraním ihlíc dochádza k oslabovaniu stromov, ktoré môžu pri veľmi silnom výskyte postupne celé rednúť, slabnúť až odumrieť.
Popis škodcu
Dospelé motýle sú hnedo-šedej farby, strednej veľkosti. Predné krídla sú charakteristické dvomi tmavými pruhmi a bielou škvrnou v strede. Samičky sú približne 40 mm dlhé s rozpätím krídla 60 až 80 mm, samčekovia sú približne 30 mm dlhý s 40 až 60 mm rozpätím krídel. Larvy sú prevažne čierne alebo tmavohnedé s početnými škvrnami a dlhými chlpmi, sú dlhé 55 až 70 mm.
Celý životný cyklus zvyčajne trvá dva roky (1-3 roky podľa podmienok). ). Samičky kladú približne v júli vajíčka na ihlice predovšetkým v spodnej časti koruny, ale aj v iných častiach stromu, niekedy aj na zemi. Vzhľadom na to, že dve generácie dospelcov sa objavujú súčasne, populácia sa prudko zvyšuje. Ohniská výskytu sú cyklické v perióde 8 až 11 rokov a trvaní po dobu 2 až 3 rokov.
Obrázok 1: Dendrolimus sibiricus Obrázok 2: larva Dendrolimus sibiricus
Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/
Ochrana
Na monitoring výskytu Dendrolimus sibiricus možno použiť feromónové lapače. V podmienkach mimo ohniska nákazy sú prirodzenými nepriateľmi Dendrolimus sibiricus, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii ich hustoty sú vajíčkové parazitoidy Telenomus gracilis, Telenomus tetratomus, Trichogramma dendrolimi, Ooencyrtus pinicolus; larválny a kuklový parazitoid Rhogas dendrolimi; mikroorganizmy Bacillus dendrolimus, Bacillus thuringiensis, Beauveria bassiana, vírusy polyhedrosis a niektoré ďalšie vírusy.
4. máj 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)
Rose rosette virus
Rose rosette virus napáda rôzne druhy ruží (Rosa spp.). Veľmi náchylným druhom je ruža mnohokvetá (Rosa multiflora), k hlavným hostiteľom patrí tiež Rosa bracteata, ruža vráskavá (Rosa rugosa), ruža hrdzavá (Rosa rubiginosa), Rosa arkansana var. suffulta, ruža Banksova (Rosa banksiae), ruža šípová (Rosa canina), ruža sivá (Rosa glauca), Rosa nutkana, ruža voňavá (Rosa odorata), Rosa pisocarpa, Rosa soulieana, ruža jabĺčková (Rosa villosa), Rosa woodsii, Rosa dumetorum a Rosa spinosissima. Predpokladá sa, že vektor vírusu – Phyllocoptes fructiphilus sa v minulosti živil na pôvodných druhoch ruží v Severnej Amerike, ale neskôr sa adaptoval na ružu mnohokvetú a ďalšie pestované druhy.
Symptomatické prejavy
Symptómy napadnutia sa môžu líšiť v závislosti od klimatických podmienok a typu ruží. Vírus spôsobuje tvorbu zhlukov rozvetvených konárikov rastúcich krov, zmnoženie tŕňov, nadmerný rast postranných výhonkov, stonky môžu byť predĺžené a zhrubnuté. Listy sú deformované a zmnožené, svetlo načervenalé alebo sa na nich objavuje mozaika. Dochádza k deformácii kvetov a púčikov a taktiež k zníženiu alebo strate mrazuvzdornosti. Infikované rastliny postupne chradnú a v priebehu 1 – 5 rokov odumierajú. Príznaky vírusu môžu byť v praxi zamieňané s poškodením spôsobeným zlou aplikáciou herbicídov. Vírus je prítomný vo všetkých orgánoch infikovanej rastliny.
Obrázok 1: Vírus na ruži Obrázok 2: Vektor Phyllocoptes fructiphilus (rôzne štádia)
Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/
Šírenie
Na to, aby sa vírus mohol šíriť potrebuje vektora. Vektorom je drobný roztoč Phyllocoptes fructiphilus. Ten sa môže pasívne šíriť pomocou vetra, na odeve či náradí, pravdepodobný je tiež prenos pomocou hmyzu. V poraste môže roztoč tiež aktívne preliezať z napadnutej rastliny na zdravú, ktorá rastie v tesnej blízkosti. Vírus okrem toho môže byť prenášaný pomocou infikovaných vrúbľov a pravdepodobne tiež mechanicky (infikovanými nástrojmi). Na dlhšie vzdialenosti sa vírus spolu s roztočom prenáša sadivovým materiálom v rámci medzinárodného obchodu.
Phyllocoptes fructiphilus je drobný roztoč (dlhý 140 – 170 mikrometrov, široký 43 mikrometrov) z čoho vyplýva, že ho nie je možné vidieť voľným okom. Najčastejšie sa nachádza na konci výhonkov, kde cicia rastlinné šťavy a rozmnožuje sa. Škodca má niekoľko generácií do roka. V období sucha alebo pri zníženej relatívnej vlhkosti sa redukuje početnosť populácie škodcu.
3. máj 2023 (Ing. Samuel Krajčo)
Vírus kučeravosti listov rajčiaka New Delhi - Tomato leaf curl New Delhi virus
Tomato leaf curl New Delhi virus (ToLCNDV) napáda predovšetkým rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) a tekvicovitých (Cucurbitaceae). Niektoré burinné druhy rastlín môžu predstavovať rezervoáre vírusu. Vírus bol pôvodne zistený na rajčiakoch (Solanum lycopersicum), baklažánoch (Solanum melongena), paprike (Capsicum spp.) a zemiakoch (Solanum tuberosum). Napáda aj mnoho ďalších druhov rastlín, ako napríklad dyňu červenú (Citrullus lanatus), uhorku (Cucumis spp.), sóju (Glycine max), mrkvu (Daucus carota), tekvicu (Cucurbita spp.), okru (Abelmoschus esculentus), beninkázu voskovú (Benincasa hispida), lufu valcovitú (Luffa aegyptiaca), momordiku horkú (Momordica charantia), chryzantému pravú (Chrysanthemum indicum), mak siaty (Papaver somniferum), pupenec roľný (Convolvulus arvensis), durman obyčajný (Datura stramonium), ďatelinu plazivú (Trifolium repens), fľaškovec obyčajný (Lagenaria siceraria) a ďalšie. Tomato leaf curl New Delhi virus má široký rozsah hostiteľov, z mnohých chorôb spojených s plodinami pestovanými v Ázii. V Európe sa však ToLCNDV väčšinou vyskytuje v plodinách tekvicovitých. Prvý výskyt tohto vírusu bol zaznamenaný aj na našom území v roku 2022, a to v okrese Košice – okolie na dyni červenej.
Obrázok 1: Vírus na cukete Obrázok 2: Vektor Bemisia tabaci
Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/
Symptomatické prejavy
Poškodenie spôsobené týmto vírusom na rôznych hostiteľských rastlinách je všeobecne charakterizované ako žltá mozaika, žilové opuchy, zakrpatenie plodín a zvinovanie listov. Na plodoch tekvíc boli pozorované nerovnosti pletiva a pozdĺžne praskliny. Keď sa na plodiacich rastlinách objaví infekcia vírusom v skorom štádiu, zasiahnuté rastliny sú silne zakrpatené a plody sú výrazne poškodené.
Šírenie
Vírus je prenášaný polyfágnou molicou. Bemisia tabaci, ktorá sa v podmienkach Slovenskej republiky zatiaľ nevyskytuje. Akonáhle je vírus prenesený na hostiteľskú rastlinu, spustí sa vírusová replikácia. Šíri sa hostiteľskými rastlinami určenými na výsadbu, ale tiež napr. infikovanými rezanými kvetmi.
2. máj 2023 (Ing. Samuel Krajčo)
Značka so symbolom klasu na paletách a
iných obaloch z dreva
Možno ste si všimli ohraničenú značku s klasom a písmenami IPPC na paletách a iných obaloch z dreva. O čo vlastne ide a prečo sa používa ? O tom hovorí tento článok.
Drevo pôvodom zo živých alebo mŕtvych stromov môže byť napadnuté škodlivými organizmami. Drevený obalový materiál je často vyrobený zo surového dreva, ktoré nemusí byť spracované alebo ošetrené postačujúcim spôsobom k odstráneniu alebo zničeniu škodlivých organizmov, a preto sa stáva cestou prieniku pre zavliekanie a šírenie karanténnych škodlivých organizmov. Bolo dokázané, že vysoké riziko zavliekania a šírenia karanténnych škodlivých organizmov predstavuje hlavne pomocné drevo. Okrem toho býva drevený obalový materiál veľmi často používaný opakovane, opravuje sa a je znova spracovaný. Je zložité určiť presný pôvod každého kusu dreveného obalového materiálu a tiež nie je ľahké zistiť jeho rastlinolekársky stav.
Aby sa významne obmedzilo riziko zavliekania a šírenia väčšiny karanténnych škodlivých organizmov, ktoré môžu byť spojené s týmto materiálom bola v roku 2002 uvedená do praxe medzinárodná FAO norma, ktorá nastavuje pravidlá do praxe ohľadom kontrol, ošetrovania a označovania dreveného obalového materiálu používaného v medzinárodnom obchode.
Výrobcovia paliet a iného dreveného obalového materiálu, ktorí používajú značku IPPC sú pod úradným dohľadom príslušných národných organizácii ochrany rastlín. Pre Slovenskú republiku je touto národnou organizáciou ochrany rastlín, ÚKSÚP v Bratislave, Odbor ochrany rastlín.
Povolené ošetrenia podľa FAO ISPM 15:
1. HT - Tepelné ošetrenie (Heat treatment)
2. MB - Ošetrenie methylbromidom (v EÚ sa nepoužíva, ale toto označenie môžete v obchodnej sieti nájsť, krajiny mimo EÚ methylbromid používajú)
3. DH - Dielektrický ohrev (Dielectric heating)
4. SF - Sulfuryl fluorid
Značka IPPC - slovenskí výrobcovia, tepelné ošetrenie HT Heat treatment
Vysvetlivky:
IPPC – International Plant Protection Convention – Medzinárodný dohovor o ochrane rastlín
XX –0000 alebo SK-XXXX kód výrobcu - registračné číslo výrobcu, ktoré mu pridelila príslušná organizácia na ochranu rastlín.
YY alebo HT – kód povoleného ošetrenia dreva, podľa FAO normy ISPM 15, v prípade obrázkov - tepelné ošetrenie HT Heat treatment
1. máj 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)
10. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE -
Conotrachelus nenuphar (CONHNE) - nosánik, poškodzuje ovocie
Zemepisné rozšírenie
Conotrachelus nenuphar, prirodzene sa vyskytujúci nosánik zo Severnej Ameriky, bol pôvodne škodcom domácich rastlín z čeľade ružovitých. Zavlečením exotických rastlín z čeľade ružovitých do Severnej Ameriky sa však rozšíril rozsah hostiteľov C. nenuphar a preukázala sa jeho adaptabilita na nových hostiteľov.
Škodca sa v EPPO regióne zatiaľ nenachádza. Vyskytuje sa v Severnej Amerike a doteraz nie je známe, či sa vyskytuje aj mimo tejto oblasti.
Hostiteľské rastliny
Jeho hlavnými hostiteľmi sú marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca), čerešňa vtáčia (P. avium), višňa (P. cerasus), slivka domáca (P. domestica), marhuľa japonská (P. mume), broskyňa obyčajná (Prunus persica), slivka japonská (P. salicina) a ďalšie druhy Prunus spp. Hostiteľom je tiež rastlina jabloň domáca (Malus domestica), čučoriedka (Vaccinium spp.). Škodca môže napadnúť aj ríbezľu (Ribes), hloh (Crataegus spp.), dulu (Cydonia oblonga), hrušku obyčajnú (Pyrus communis), muchovník stromovitý (Amelanchier arborea), muchovník kanadský (Amelanchier canadensis), vinič okrúhlolistý (Vitis rotundifolia) a jarabinu vtáčiu (Sorbus aucuparia).
Symptomatické prejavy
- Povrch ovocia môže byť zjazvený alebo zdeformovaný pri žere a kladení vajíčok dospelými nosánikmi a celé ovocie môže byť kompletne zničené činnosťou lariev.
- Väčšina napadnutých plodov predčasne opadáva, ale tento jav môže byť čiastočne maskovaný normálnym skorým opadom z fyziologických príčin. Čerešne môžu na stromoch hniť.
- Poškodenie požerom na listoch a kvetoch zvyčajne nie je významné. Okrem toho poškodenie môže spôsobiť napadnutie ovocia hnedou hnilobou.
- Na spodnej strane spadnutého ovocia opusteného larvami sú bežné malé výstupné otvory. Ovocie okrem čerešní a višní predčasne opadáva.
Obrázok 1 a obrázok 2: Conotrachelus nenuphar,
Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/
Popis škodcu
Dospelce sa živia kvetmi, listami a mladými plodmi. Na spodnej strane spadnutého ovocia opusteného larvami sú bežné malé výstupné otvory. Ovocie, okrem čerešní a višní, predčasne opadáva. Larva je cylindrická, belavá a beznohá, obvykle ohnutá v polkruhu a s malou hnedou hlavou. Kukla má žltkasto – biele sfarbenie, s tmavými škvrnami v oblasti očí. Dospelec dorastá do dĺžky 0,7 cm s typickou červeno-hnedou kresbou. V prípade vyrušenia dospelce predstierajú smrť a spadnú na zem.
Ochrana
Kontrolu nad Conotrachelus nenuphar možno dosiahnuť insekticídmi. Účinné sú alfa-cypermetrín, cypermetrín, permetrín a fenvalerát. Možnosti biologickej kontroly nie sú úplne jasné. Avšak entomogénne huby Beauveria bassiana a Metarhizium anisopliae indukujú vysokú úmrtnosť lariev Conotrachelus nenuphar a ďalších druhov Conotrachelus spp. Ďalším prostriedkom na zabránenie strát je využitie rezistentných kultivarov jabloní (Malus spp).
30. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)
9. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE -
Bursaphelenchus xylophillus (BURSXY), háďatko borovicové, škodca ihličnanov
Z prioritných škodcov je to jediný zástupca z háďatiek.
Zemepisné rozšírenie
Háďatko pochádza zo Severnej Ameriky (Kanada, USA, Mexiko) a predpokladá sa, že do Japonska, kde napáda domáce druhy borovíc (Pinus densiflora, Pinus thunbergii, Pinus luchuensis) sa zavlieklo dovozom dreva začiatkom 20. storočia. V Japonsku je škodcom číslo jeden a rozšíril sa do Číny, Kórei a na ostrov Tchaj-wan.
V roku 1999 bol výskyt háďatka borovicového zistený v Portugalsku a v roku 2006 prvý výskyt potvrdený aj v Španielsku, a to na borovici prímorskej (Pinus pinaster). V rámci Slovenska doteraz nebol škodca pozorovaný.
Hostiteľské rastliny
Pri háďatku borovicovom rozlišujeme:
"náchylné dreviny“ – znamenajú dreviny (okrem plodov a semien): Abies – jedľa, Cedrus– céder, Larix – smrekovec, Picea – smrek, Pinus – borovica, Pseudotsuga – duglaska a Tsuga – jedľovec,
„náchylné drevo“ – znamená drevo ihličnanov (Coniferales) okrem spíleného dreva a guľatiny rodov Taxus - tis a Thuja – tuja,
„náchylná kôra“ znamená kôru ihličnanov (Coniferales).
Symptomatické prejavy
Háďatko borovicové (pine wood nematode (PWN) je pôvodcom vädnutia borovíc. Najnovšie sa zistilo, že napáda cudzokrajné druhy borovíc vrátane Pinus sylvestris aj v USA, a to v teplejších, južne položených oblastiach krajiny. V Severnej Amerike je B. xylophilus veľmi rozšírený v prirodzených porastoch ihličín aj napriek obmedzenému výskytu vädnutia borovíc. V takýchto prípadoch Bursaphelenchus xylophilus žije saprofytickým spôsobom a na mŕtve alebo odumierajúce stromy sa prenáša prostredníctvom vektora, ktorým je v období kladenia vajíčok fúzač rodu Monochamus. Takýto spôsob prenosu je bežný, kladenie vajíčok a vývoj háďatka sú úzko prepojené, preto je rozšírenie tohto háďatka v rámci hostiteľského stromu veľmi obmedzené. Borovice (Pinus) sú najcitlivejším druhom. Určujúcimi činiteľmi vývoja háďatka a odumierania stromov sú izoterma letných teplôt a citlivosť stromov. Vývojový cyklus háďatka je pomerne rýchly – v závislosti od teploty prostredia (pri teplote 15 °C – 12 dní, pri 20 °C – 6 dní a pri teplote 30°C – iba 3 dni). V teplejších oblastiach strom odumiera už za 30 – 40 dní od napadnutia a môže obsahovať až milióny háďatiek.
Obrázok 1: tzv. modranie dreva po napadnutí háďatkom borovicovým, obrázok 2: odumieranie borovíc
Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/
Ochrana
Preventívne prehliadky dovážaných rastlín a rastlinných komodít. Preventívne prehliadky lesných porastov. Pri pozitívnom výskyte háďatka borovicového je potrebné včasne a dôsledne odstrániť napadnuté odumierajúce alebo odumreté stromy s presným vymedzením zóny a ochranného pásma. Chemické ošetrenie proti chrobákom – vektorom.
29. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)
8. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE - Bactrocera dorsalis (DACUDO) polyfág, poškodzuje ovocné plody
Zemepisné rozšírenie
Na území Slovenskej republiky sa tento škodca nevyskytuje. Škodca sa vyskytol v USA, ale najmä v Ázii a v niektorých štátoch Oceánie. Tento druh bol zavlečený aj do Afriky, pričom od jeho prvého objavenia v Keni sa škodca rozšíril takmer do celého subsaharského regiónu. Škodca bol v novembri 2018 odchytený pomocou lapačov v talianskom regióne Kampánia. Francúzsko hlási od roku 2019 tiež záchyty tohto škodcu, avšak predpokladá sa, že tieto ojedinelé pozitívne výskyty súvisia s dovozom napadnutého exotického ovocia.
Hostiteľské rastliny
Bactrocera dorsalis je polyfágny druh, ktorý napáda takmer 450 rôznych druhov hostiteľských rastlín, patriacich do 80 čeľadí. Medzi hostiteľskými rastlinami je veľa tropických druhov: Annona spp. (anona šupinatá), rod Artocarpus (chlebovník), Averrhoa carambola (karambola), Carica papaya (papája), Chrysophyllum cainito (zlatolist jablkový), Dimocarpus longan (longan), Garcinia mangostana (mangostana lahodná), Litchi chinensis (liči), Mangifera indica (mango), Manilkara zapota (manilkara gumová), Musa spp. (banán), Nephelium lappaceum (rambután), Passiflora edulis (mučenka), Pouteria sapota (sapota veľká), Psidium guajava (gujava). Ďašími hostiteľmi môžu byť: Capsicum spp. (paprika), Citrus spp. (vrátane pomaranča, citrónu a limetky), Solanum lycopersicum (paradajka), Solanum melongena (baklažán) a tiež iné druhy z rodu Solanum, Cucumis melo (melón), Cucumis sativus (uhorka), Malus domestica (jabloň), Persea americana (avokádo), rod Prunus (slivka), rod Ficus (figovník), Eriobotrya japonica (mišpuľa japonská), Momordica balsamina (momordica), Diospyros (kaki), rod Syzygium (klinčekovec), Psidium cattleyanum (guajava Cattleyova), Manilkara zapota (manilkara gumová), rod Eugenia (eugénia), rod Garcinia (garcínia), rod Juglans (orech), rod Morus (moruša), rod Pyrus (hruška).
Symptomatické prejavy
- Ovocie vykazuje znaky prepichnutia šupky.
- Ovocie s vysokým obsahom cukru môže vylučovať sladkú kvapalinu v mieste kladenia vajíčok.
Obrázok 1: Bactrocera dorsalis Obrázok 2: larva Bactrocera dorsalis na grapefruite
Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/
Popis škodcu
Bactrocera dorsalis je asi 8 mm dlhá muška so svetložltou hruďou so žltými bočnými pruhmi, priehľadnými krídlami a tmavou škvrnou v tvare písmena T na bruchu. Larvy sa kuklia v pôde pod hostiteľskou rastlinou a dospelí jedinci sa vyliahnu po 1 - 2 týždňoch (v chladných podmienkach aj dlhšie). Tento škodca má vysokú reprodukčnú schopnosť a agresívne správanie, ktoré vedie k vytláčaniu konkurencie iných mušiek, čo rýchlo vedie k vysokej populačnej hustote v prítomnosti hostiteľských rastlín. Dospelé jedince sú schopné lepšie prežiť nízke teploty. Na kladenie vajíčok uprednostňujú zrelé plody, ale môžu napadnúť aj plody v skorších štádiách vývoja. Dospelí jedinci Bactrocera dorsalis dosahujú pohlavnú dospelosť až deväť dní po vyliahnutí z pôdy, ale pri nižších teplotách sa toto obdobie môže predĺžiť.
Ochrana
Vhodnou formou ochrany pred Bactrocera dorsalis je prieskum. Tento škodca sa monitoruje lapačmi so samčími návnadami. Ďalšou ochranou je kontrola zásielok ovocia zameraná na príznaky napadnutia, najmä: anona (Annona), egrešovec oblý - karambola (Averrhoa carambola), citrónovník (Citrus), kumkvát (Fortunella), jabloň (Malus), mango (Mangifera indica), slivka domáca (Prunus domestica), broskyňa obyčajná (Prunus persica), guajava jablková (Psidium guajava) a hruška (Pyrus) z krajín, kde sa vyskytuje B. dorsalis. Podozrivé plody by sa mali rozrezať za účelom hľadania lariev. Ovocie možno počas prepravy ošetrovať aj chladom, pre plody citlivé na nízku teplotu je možné ošetrenie ovocia parou (napr. uchovanie pri 43 °C počas 4 - 6 hodín), horúcou vodou (46 °C počas 65 - 90 min., v závislosti od veľkosti a tvaru plodov) alebo horúcim vzduchom. Rastliny hostiteľských druhov transportované s koreňmi z krajín, v ktorých sa vyskytuje Bactrocera dorsalis, by mali byť bez pôdy alebo by mali byť ošetrené proti larvám. Rastliny by nemali mať plody.
28. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)
7. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE -
Bactericera cockerelli (PARZCO) - méra, škodí na rastlinách
Zemepisné rozšírenie
Bactericera cockerelli je prirodzená na juhozápade USA a severného Mexika. V Kanade táto méra môže prežiť vo vnútorných priestoroch po celý rok, ale vo vonkajších priestoroch sa populácie vyskytujú iba koncom vegetačného obdobia po migrácii hmyzu zo severného Mexika a USA. Škodca v Kanade nedokáže prezimovať. Známe sú výskyty aj z iných častí Ameriky. Známe sú aj výskyty z Austrálie, Nového Zélandu a ostrova Norfolk. Bactericera cockerelli je vektorom Candidatus Liberibacter solanacearum. V rámci Slovenska doteraz nebol škodca pozorovaný.
Hostiteľské rastliny
Bactericera cockerelli sa dá nájsť najmä na rastlinách z čeľade Solanaceae. Napáda, množí a vyvíja sa na pestovaných a burinných druhoch vrátane poľných plodín, ako sú zemiaky (Solanum tuberosum), rajčiaky (Solanum lycopersicum), paprika (Capsicum annuum), baklažán (Solanum melongena), tabak virgínsky (Nicotiana tabacum). Okrem druhov z čeľade Solanaceae bolo dokázané, že sa škodca vyvíja a množí na niektorých druhoch z čeľade Convulvulaceae, vrátane pupenca roľného (Convolvulus arvensis). Hostiteľom je aj povojník batátový (Ipomoea batatas), kustovnica (Lycium), mäta (Mentha), Micromeria douglasii, kocúrnik (Nepeta), durman obyčajný (Datura stramonium), kustovnica cudzia (Lycium barbarum), Lycium ferocissimum, nikandra machovkovitá (Nicandra physalodes), Physalis longifolia, Solanum aviculare, ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara), Chamaesaracha coronopus a ľuľok paprikovitý (Solanum pseudocapsicum).
Symptomatické prejavy
- Charakteristické príznaky napadnutia na nadzemných častiach zemiakov a rajčiakov sú spomalený rast, vzpriamenosť nových listov, chloróza, fialovenie mladých listov, skracovanie a zhutňovanie listov, stáčanie listov smerom nahor pozdĺž celej rastliny, skrátené a zhrubnuté terminálne internódiá, množstvo malých, nízko kvalitných plodov.
- Listy sú pokryté belavými kôpkami lepkavej medovice.
- Symptómy na podzemných častiach zahŕňajú veľké množstvo maličkých zdeformovaných hľúz. Ďalšie symptómy na hľuzách zemiakov súvisia s prenášaním Candidatus liberibacter solanacearum - odumieranie stolonov, zhnednutie cievnych zväzkov, tmavé nevzľadné prúžky na reze hľuzou. Po vypražení sa tieto symptómy zvýrazňujú a lupienky alebo hranolčeky vyrobené z napadnutých zemiakov majú na povrchu veľmi tmavé škvrny alebo pruhy, čím sa stávajú pre komerčné použitie neakceptovateľné.
Obrázok 1: Bactericera cockerelli Obrázok 2: vajíčka a imágo Bactericera cockerelli na liste
Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/
Popis škodcu
Larvy – nymfy sa väčšinou nachádzajú na spodnej strane listu, preferujú tienisté lokality a počas celého vývoja ostávajú sedavé. Larva – nymfa je pri pohľade zhora elipsovitá, z profilu veľmi sploštená. Mladé larvy sú oranžové, neskôr žlto-zelené a dospelé sú zelené. Celkový čas potrebný na vývin larvy závisí od teploty a hostiteľskej rastliny, priemerne je to 12–24 dní.
Larvy aj dospelé jedince produkujú veľké množstvo belavých kôpok lepkavej medovice. Na rozdiel od lariev sú dospelé jedince aktívne. Vedia dobre lietať a v prípade nebezpečia ihneď odskočia. Samička nakladie za život priemerne 300-500 ks vajíčok. Prezimujú dospelce. Dospelé jedince sú malé, merajú okolo 2,5-2,75 mm. Veľmi sa podobajú na malé cikády, pretože majú zložené krídla pozdĺž tela do tvaru strechy. Sfarbenie tela je spočiatku bledozelené, neskôr tmavne až černie.
Dôležitý prvok, ktorý ovplyvňuje biológiu Bactericera cockerelli je počasie. Bactericera cockerelli je pravdepodobne prispôsobená teplému, ale nie horúcemu počasiu. Chladné počasie jej vyhovuje počas migrácie. Optimálne podmienky pre vývin sú 27°C, pri 32°C sa znižuje prežívanie, liahnutie a kladenie vajíčok a úplne sa zastavuje pri teplote 35°C. Jedna generácia sa vyvinie za 3-5 týždňov, v závislosti od teploty. Počet generácií sa v rámci regiónov značne odlišuje, zvyčajne v rozmedzí 3-7 generácií.
Ochrana
Dôležitý je prieskum v prípade výskytu škodcu jeho skoré zachytenie, aby sa minimalizovali škody a reprodukcia škodcu. Plody rastlín z čeľade ľuľkovitých dovážané do EÚ z amerického kontinentu, Austrálie a Nového Zélandu musí spĺňať osobitné požiadavky, ktoré majú zabrániť zavlečeniu tohto škodcu. V súčasnosti v kontrole proti Bactericera cockerelli dominuje aplikácia insekticídov, ale tento škodca si časom už dokázal vyvinúť rezistenciu, a tak je voči väčšine látok odolný. Dôvodom rezistencie voči insekticídom je najmä ich vysoká plodnosť a krátka doba vývoja generácie. Medzi najčastejšie používané insekticídy patrí cyantraniliprol, spinetoram, oxamyl, imidakloprid a tolfenpyrad.
27. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)
Tomato brown rugose fruit virus - ToBRFV
Hostiteľskými rastlinami sú rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum a jeho hybridy) a paprika ročná (Capsicum annuum). Oba hlavné hostiteľské druhy predstavujú v podmienkach Slovenska významné plodiny.
Symptomatické prejavy
Na rastlinách rajčiaka spôsobuje vírus chlorózu, mozaiku a mramorovanie listov. Na stopkách kvetov a stopkách listov sa môžu vyskytovať nekrotické škvrny. Na plodoch sú viditeľné žlté alebo hnedé škvrny. Povrch plodov je zvrásnený, plody môžu byť deformované a nepravidelne dozrievajú. Jednotlivé príznaky sa však môžu líšiť v závislosti od odrody rajčiaka. Pre papriku sú typickými príznakmi tohto vírusu žltnutie, mozaika a deformácia listov. Na plodoch papriky sa vyskytujú žlté alebo hnedé škvrny alebo zelené pruhy. Taktiež môže dochádzať k deformácii plodov. Vírus môže spôsobiť 30 - 70 % stratu úrody rajčiakov, znížiť vitalitu rastlín a dĺžku produkčného obdobia počas ktorého sa plody zbierajú, ako aj kvalitu plodov.
Obrázok 1: Rajčiak napadnutý ToBRFV Obrázok 2: Rastlina nakazená ToBRFV
Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/
Šírenie
Vírus sa môže šíriť infikovanými osivom alebo priesadami. Okrem toho, keďže ide o vírus, môže byť prenášaný aj mechanicky na odevoch či nástrojoch pracovníkov. K šíreniu napomáhajú aj zavlažovacie systémy, kontaminovaná pôda a infikované zostatky rastlín. Prenášačom sú aj opeľovači. V experimentálnych podmienkach sa preukázalo, že prítomnosť niekoľkých infikovaných rastlín v skleníku je dostatočná na spustenie epidémie, ktorá sa v krátkom čase rozšíri na celú úrodu a dosiahne takmer 100% zamorenia. V experimente k prenosu došlo priamym kontaktom medzi kontaminovanými a susednými zdravými rastlinami rajčiaka a pravdepodobne pôsobením čmeliakov. ToBRFV prežíva na neživom materiáli, napríklad na rukaviciach minimálne 2 hodiny, v infikovanej šťave rastliny (na skle, hliníku, oceli, plaste) môže prežiť 4 dni a viac a tiež môže prežívať na živom materiáli, v zbytkoch rastlín apod. Za vhodných podmienok (vlhkosť, vhodná mikrobiálna aktivita apod.) prežíva tiež v pôde, napr. v ílovitej pôde môže prežívať aj niekoľko rokov. Rastliny sú infikované vírusom cez poškodené pletivá. ToBRFV dokáže pretrvávať na osive niekoľko rokov a byť stále vysoko virulentné.
Preventívne opatrenia
Dôležité je používanie zdravého sadbového materiálu, dezinfekcia nástrojov a ďalšie hygienické opatrenia v produkciách rajčiakov a paprík.
26. apríl 2023 (Ing. Samuel Krajčo)
6. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE
- Aromia bungii (AROMBU) - fúzač, škodca ovocných drevín
Zemepisné rozšírenie
Aromia bungii pochádza z miernych oblastí Číny (prítomný v celej Číne, ale viac prevláda v centrálnych a severných provinciách). Nachádza sa aj v Japonsku, Južnej Kórei, KĽDR, Mongolsku, Vietname. Škodca bol zistený aj v Rusku v blízkosti mongolských hraníc, rovnako ako aj v Európskej časti Ruska.
Prvé hlásenie výskytu v oblasti EÚ je známe z roku 2008, kedy sa Aromia bungii objavila v drevenom obalovom materiáli. Vzorky boli odobraté zo skladu, ktoré sa nachádza vo Veľkej Británii. V júli 2011 bola prítomnosť Aromia bungii prvýkrát zaznamenaná na Prunus domestica subsp. insititia v súkromnej záhrade na juhu Bavorska v Nemecku. V septembri 2012 bol zistený výskyt na slivkách a marhuliach v Taliansku v regióne Kampánia, v roku 2013 v provincii Miláno v regióne Lombardia bol zistený výskyt na broskyniach (Prunus persica). Z roku 2020 je známy výskyt škodcu z regiónu Lazio v blízkosti Ríma. V rámci Slovenska doteraz nebol škodca pozorovaný.
Hostiteľské rastliny
Hlavnými hostiteľskými rastlinami sú druhy rodu Prunus, predovšetkým broskyne a marhule, v menšej miere slivky a čerešne. V Číne je považovaný za bežného škodcu broskýň a marhúľ.
Okrem vyššie uvedených druhov sú podľa EPPO hostiteľmi aj gaštan čínsky (Castanea mollissima) a orech kráľovský (Juglans regia).
Symptomatické prejavy
- Dochádza k strate produkcie ovocia a oslabeniu stromov.
- Larvy spôsobujú fyziologické a technické poškodenie dreva.
Obrázok 1: Aromia bungii Obrázok 2: larva Aromia bungii v kmeni Prunus
Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/
Popis škodcu
Životný cyklus od vyliahnutia vajíčok po dospelého jedinca môže trvať od 2 do 4 rokov v závislosti od zemepisnej šírky a klimatických podmienok. Dospelé jedince sú približne 28-31 mm dlhé, lesklo čiernej farby s výrazným červeným hrudníkom. Dospelé jedince vychádzajú z hostiteľa cez kruhové alebo elipsovité otvory. Obdobie letu nastáva od júna do augusta. Dospelé jedince vylučujú zvláštny pach, ktorý pôsobí ako obranný mechanizmus proti prirodzeným nepriateľom vyskytujúcim sa v prírode. Dospelé jedince žijú 15-20 dní a živia sa kôrou mladých konárov. Aromia bungii nenapáda korene.
Larvy Aromia bungii spôsobujú fyziologické a technické poškodenie dreva, vytvárajú chodbičky a komôrky v lyku a dreve. Larvami vyprodukovaný a vytláčaný trus sa hromadí na kôre a v blízkosti stromu. Veľkosť asimilačnej plochy stromov sa po poškodení larvami znižuje, následkom čoho sa znižuje úrodnosť stromov. Stromy chradnú a v priebehu 3-4 rokov odumierajú. Poškodenie môže byť zameniteľné s výskytom drevotoča obyčajného – Cossus cossus alebo krasoňa tmavosivého – Capnodis tenebrionis.
Ochrana
Významné sú preventívne prehliadky dovážaných rastlín a rastlinných komodít. Pri dovoze obalového materiálu je potrebné postupovať podľa normy ISPM 15. Vo vnútrozemí je potrebné vykonávať kontroly sadov, lesných porastov a miest základného spracovania dreva. Na zachytenie dospelých jedincov, a tým zabránenie kladeniu vajíčok sa využívajú napr. lepové dosky. V Číne sa využívajú na ochranu kmeňov fólie alebo siete zabraňujúce kladeniu vajíčok alebo sa kmene potierajú zmesou vápna, síry, soli, živočíšneho oleja a vody, ktorá by mala mať odpudzujúce účinky.
Chemická ochrana
Chemické ošetrenie sa vykonáva injektážou alebo plošne v jednotlivých porastoch systémovými prípravkami na ochranu rastlín, je však potrebné striedať účinné látky. Účinnosť dostupných prípravkov proti larvám je obmedzená, vzhľadom na to, že sa vyskytujú hlboko v kmeňoch stromov.
25. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)