Metodický pokyn ÚKSÚP č. 1/ 2024 - Postup povoľovania leteckých aplikácií prípravkov na ochranu rastlín a pomocných prípravkov na ochranu rastlín v 1. stupni ochrany prírody a krajiny        

Uvedený materiál slúži na informovanie odbornej verejnosti  (žiadateľov o letecké aplikácie prípravkov na ochranu rastlín  a pomocných prípravkov v ochrane rastlín  a subjektov letecky aplikujúcich prípravky na ochranu rastlín a pomocné  prípravky) o postupoch v rámci povoľovania leteckých aplikácií  prípravkov na ochranu rastlín a pomocných prípravkov Ústredným  kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym podľa zákona č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti  a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z.  o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákona č. 387/2013 Z. z. o pomocných prípravkoch v ochrane  rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Účelom metodického pokynu je určenie pracovných postupov pri povoľovaní leteckých aplikácií prípravkov na ochranu rastlín a pomocných prípravkov v ochrane rastlín v prvom stupni ochrany  prírody a krajiny. Metodický pokyn je určený metodikom Odboru ochrany rastlín a inšpektorom Oddelenia kontroly ochrany rastlín Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, ako aj  odbornej verejnosti - žiadateľom o letecké aplikácie prípravkov na ochranu rastlín a pomocných  prípravkov v ochrane rastlín a subjektom letecky aplikujúcich prípravky na ochranu rastlín  a pomocné prípravky v ochrane rastlín.

MP ÚKSÚP č. 1/2024 Povoľovane leteckých aplikácií POR a pomocných POR v 1. stupni ochrany prírody a krajiny

Žiadosť o povolenie leteckej aplíkácie POR a pomocných POR v 1. stupni ochrany prírody a krajiny tlačivo - doc


Informácie určené ODBORNEJ aj LAICKEJ verejnosti týkajúce sa leteckej aplikácie prípravkov na ochranu rastlín a pomocných prípravkov v ochrane rastlín pomocou DRONOV v Slovenskej republike 

Tento materiál je určený odbornej aj laickej verejnosti, zaujímajúcej sa o vykonávanie leteckých aplikácií prípravkov na ochranu rastlín a pomocných prípravkov v ochrane rastlín (ďalej len „POR“) pomocou dronov.

Problematiku dronov a ich používania v SR upravuje Rozhodnutie Dopravného úradu SR č. 2/2019 zo 14.11.2019, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota a vyhlasuje zákaz vykonania letu určených kategórií lietadiel vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie ( http://nsat.sk/uradna-tabula/) je stále v platnosti a vo väčšine bodov kopíruje európsku legislatívu (s výnimkou absencie registrácie pilotov dronov a online skúšok). Viac o európskej legislatíve a detailoch je napísané v druhej polovici materiálu. Z pohľadu aplikácie POR je dôležitý Článok 5 (všeobecné podmienky vykonania letu bezpilotným lietadlom), odsek (10) a odsek (11):

(10) Bezpilotné lietadlo nesmie byť použité na rozprašovanie chemických látok z bezpilotného lietadla alebo na zhadzovanie predmetov z bezpilotného lietadla; to neplatí, ak ide o vykonanie leteckých prác, vykonanie letu bezpilotným lietadlom na základe súhlasu podľa čl. 8 ods. 1 písm. b) a pri plnení úloh podľa čl. 1 ods. 4.

(11) Letecké práce možno vykonať len diaľkovo riadeným lietadlom na základe povolenia Dopravného úradu vydaného podľa osobitného predpisu.

Čo sa týka odkazovaného článku 8, ods. 1 písm. b) vyššie, tento hovorí nasledovne:

Článok 8 

Podmienky vykonania letu bezpilotným lietadlom v kategórií prevádzky B

(1) Let bezpilotným lietadlom podľa podmienok kategórie prevádzky B možno vykonať

a) v súlade so všeobecnými podmienkami vykonania letu podľa článku 5,

b) so súhlasom Dopravného úradu a určenými podmienkami na vykonanie letu bezpilotným lietadlom, ak nie je ustanovené inak, ak ide o let bezpilotným lietadlom vykonaný iným spôsobom ako podľa podmienok kategórie prevádzky A, najmä:

1. v noci, ak je bezpilotné lietadlo vybavené primeraným osvetlením,

2. v riadenom vzdušnom priestore, ak je vykonanie letu bezpilotným lietadlom koordinované s príslušným stanovišťom riadenia letovej prevádzky,

3. v inej vzdialenosti od nezúčastnených osôb ako je vzdialenosť určená na vykonanie letu bezpilotným lietadlom podľa podmienok kategórie prevádzky A alebo

4. bezpilotným lietadlom, ktorého maximálna vzletová hmotnosť je väčšia ako 25 kg,

Plnenie úloh podľa článku 1 ods. 4 je definované nasledovne:

(4) Na vykonanie letu bezpilotným lietadlom pri plnení úloh pre finančnú správu v oblasti colníctva, záchranné zložky integrovaného záchranného systému, ozbrojené sily, ozbrojené bezpečnostné zbory a informačné a spravodajské služby sa vzťahujú len všeobecné podmienky vykonania letu bezpilotným lietadlom podľa článku 5 a koordinácia podľa článku 9, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Dôležitá je aj definícia „leteckých prác“, ktorú popisuje §44 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Paragraf 44 hovorí nasledovné:

§ 44

Letecké práce

(1) Letecké práce sú za odplatu vykonávané letecké činnosti v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, stavebníctve, zdravotníctve, na reklamu, na fotografovanie, na prieskum, ako vyhliadkové lety a podobne.

(2) Letecké práce možno vykonávať len na základe povolenia vydaného leteckým úradom. Letecký úrad v povolení určí rozsah a podmienky na vykonávanie leteckých prác.

(3) Vykonávanie leteckých prác je koncesovaná živnosť podľa osobitného predpisu.

Z vyššie uvedenej legislatívy jasne vyplýva, že aplikácia POR (ako chemických látok podľa článku 5 odseku 10) dronmi je za súčasne nastavených podmienok ZAKÁZANÁ. Okrem toho, smernicou 2009/128/ES ako aj zákonom č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 405/2011 Z. z.“),  ktorým je  uvedená  smernica transponovaná do národnej legislatívy, je stanovený zákaz leteckej aplikácie POR, resp. jej povolenie len v výnimočných prípadoch. V súčasnosti je aplikácia POR dronmi  posudzovaná ako letecká aplikácia, s absenciou vhodných štandardov na posúdenie bezpečnosti takejto aplikácie. Jedinú výnimku predstavuje vykonanie aplikácie POR pomocou dronov na účely výskumu a vývoja (viď nižšie). Kompetencie v oblasti POR sú v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a odborných organizácií patriacich do jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa § 3 zákona č. 405/2011 Z. z.

V súčasnosti nie sú stanovené špecifické podmienky výkonu leteckej aplikácie POR dronmi ani požiadavky na zabezpečenie bezpečnosti takejto aplikácie POR. Nejedná sa iba o technické parametre dronov, ich softvérové vybavenie a pod., ale hlavne o posudzovanie a schvaľovanie konkrétnych POR, ktoré prešli odborným posúdením z hľadiska bezpečnosti, účinnosti a vplyvu na necieľové organizmy – s ohľadom na špecifické požiadavky pri aplikácii dronmi. Všetky tieto aspekty leteckej aplikácie pomocou dronov sa snaží riešiť pracovná podskupina OECD pre drony, ktorá bola vytvorená v roku 2019. Slovensko má v tento pracovnej podskupine tak isto svoje zastúpenie (odkaz napr. tu: https://www.oecd.org/chemicalsafety/pesticides-biocides/latestdocuments/ )

Momentálne je možné a účelné použitie dronov v poľnohospodárstve pri aplikovaní tzv. „precízneho poľnohospodárstva“. Dron vybavený potrebnými snímačmi (ako je napríklad multispektrálna a štandardná fotografická RGB kamera) sníma odrazené elektromagnetické žiarenie vo viditeľnej časti spektrálneho pásma a ďalej sníma odrazené žiarenie v štyroch spektrálnych pásmach, a to v zelenom, červenom, blízkom infračervenom a tzv. red edge pásme. Keďže blízke infračervené pásmo predstavuje tú časť svetla, v ktorej rastliny pri fotosyntéze vykazujú určité špecifické znaky, tak pomocou tejto kamery dokážeme pozorovať množstvo javov závislých na fotosyntéze, medzi inými aj zdravotnú kondíciu rastlín. Z dát získaných multispektrálnou kamerou sa následne odvodzujú rôzne indexy, medzi najznámejšie patria NDVI a NDRE indexy. Údaje získané dronom sa následne spracujú v počítači a prenesú do pozemného postrekovača, ktorý je navádzaný GPS signálom. Postrekovač ošetrí iba tie časti porastu, ktoré ošetrenie skutočne vyžadujú a výsledkom je úspora pesticídov aj pohonných hmôt.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj keď je aplikácia POR dronmi perspektívnou a v budúcnosti aj určite veľmi široko využívanou metódou ošetrenia porastov, v súčasnosti , za absencie presne definovaných technických štandardov a požiadaviek na bezpečnú aplikáciu POR dronmi sa tento spôsob aplikácie dá použiť iba na výnimky v rámci riešenia výskumných a pokusných úloh (podľa §12 vyhlášky MPRV SR č. 485/2011 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípravkoch na ochranu rastlín). Pri súčasnej revízii smernice 2009/128/ES, ktorú má nahradiť nariadenie EP a Rady, sa navrhuje aj zaradenie ustanovení pre možnosť využitia dronov pri aplikácii POR, čím by sa dosiahol harmonizovaný prístup riešeniu problematiky.

Nasleduje prehľad európskej a slovenskej legislatívy, zaoberajúcej sa dronmi, praktickými aspektmi používania dronov a ďalšími užitočnými informáciami (zdroj: https://mamdron.sk/legislativa/).

Európska Únia agendu dronov zverila Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva (ďalej iba „EASA“), ktorej úlohou bolo skoncipovať a zjednotiť podmienky používania dronov v spoločnom vzdušnom priestore pre všetky členské štáty. Výsledkom týchto snáh sú delegované nariadenie EK 2019/945 a vykonávacie nariadenie 2019/947, ktoré definujú systém registrácie používateľov dronov, triedy UAS zariadení (Unmanned aerial system), a postupy pre ich bezpečnú prevádzku. Napriek tomu, že tieto pravidlá nadobudli platnosť 31.12.2020, ich implementácia sa v jednotlivých členských štátoch EU rôzni.

Slovensko do daného termínu nestihlo takýto systém spustiť, pričom s veľkou pravdepodobnosťou sa tak stane v roku 2022/2023. Momentálne ani nie je určené, ktorý štátny orgán prevezme kompetencie za prevádzku tohto systému (Dopravný úrad alebo iná inštitúcia), a taktiež zatiaľ nefunguje ani registrácia používateľov dronov. Kým sa táto situácia nevyrieši, platí Rozhodnutie č. 2/2019 Dopravného úradu,  ktoré určuje podmienky vykonania letu s bezpilotným prostriedkom. Keďže ešte neprebehla synchronizácia európskych a slovenských pravidiel, môžu vznikať pre slovenských občanov viaceré sporné situácie, ako napríklad nemožnosť použiť dron na komerčné účely v iných krajinách EÚ.

Zjednotená európska legislatíva v oblasti dronov

Historický rámec

  • 2008 – Nariadenie ES č. 216/2008. definuje, že manažment a regulácia prevádzky bezpilotných prostriedkov spadá do právomoci jednotlivých členských krajín.
  • 2017 – V decembri tohto roku podpísalo 28 členských krajín dohodu o revízii platného nariadenia, ktorá znamenala prechod kompetencií spojených s legislatívnym riešením UAS (unmanned aircraft system) pod EU. EASA začína koncipovať pravidlá, ktoré budú platné pre všetky štáty v EU.
  • 2019 – EASA vydáva nariadenia 2019/945 a 2019/947, ktoré definujú spoločný legislatívny rámec používania dronov v krajinách EU.
  • 2020 – 31. decembra 2020 vyššie uvedené nariadenia vstupujú do platnosti.

Základné body európskej legislatívy v oblasti dronov

Unifikované európske pravidlá pre prevádzku bezpilotných leteckých systémov vstúpili do platnosti posledný deň roku 2020. Ich cieľom je zjednotiť nariadenia jednotlivých národných úradov zodpovedných za manažment vzdušného priestoru a vytvoriť tak spoločný systém platný pre všetky členské štáty. To bude mať za následok nielen sprehľadnenie požiadaviek kladených na operátorov dronov, ale aj zjednodušenie ich činnosti. Tento prístup tiež bude viesť k rozvoju ekonomiky podporovanej dronmi a posilneniu technologického vývoja.

Medzi najdôležitejšie body, ktoré prináša európska legislatívna úprava patrí:

  • Maximálna výška 120 m od najvyššej prekážky
  • Systém registrácie prevádzkovateľov a pilotov dronov
  • Definícia tried dronov z hľadiska ich technických parametrov a prevádzkových obmedzení
  • Kategorizácia dronov
  • Označenie dronov certifikačnými štítkami

Všetky tieto pravidlá si teraz detailnejšie predstavíme. Začneme so systémom registrácie, ktorá sa skladá z dvoch častí – registrácia prevádzkovateľa a registrácia pilota dronu.

Systém registrácie prevádzkovateľov a pilotov dronov

Registrácia prevádzkovateľa

Každá súkromná alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje dron sa stáva súčasťou leteckej prevádzky. Pre zvýšenie jej bezpečnosti a predchádzanie možných kolízií zavádza EASA systém registrácie prevádzkovateľov bezpilotných prostriedkov.

Zaregistrovať sa musí prakticky každý, kto chce lietať s dronom a dosiahol vek minimálne 16 rokov. Môže tak spraviť online cez portál zodpovedného štátneho orgánu.

Proces registrácie je jednoduchý a intuitívny a pozostáva z vyplnenia základných údajov o sebe ako súkromnej, alebo právnickej osobe (meno, priezvisko, názov spoločnosti, e-mail, mobil). Keď zaradenie do systému prebehne úspešne, žiadateľ dostane svoje jedinečné registračné číslo (obsahuje kód štátu + 12 čísel) , ktorým označí všetky svoje drony pomocou nálepky. Registrácia prevádzkovateľa platí v celej EU po dobu, ktorá je stanovená pre konkrétnu kategóriu. Po jej uplynutí je potrebné registráciu obnoviť.

Výnimku z registrácie majú prevádzkovatelia dronov s označením C0. Ide o malé drony do 250g, ktoré NIE SÚ vybavené kamerou, alebo iným senzorom schopným zbierať osobné informácie. O triedach dronov si povieme ďalej v článku.

Registrácia pilota – online test

Každý kto chce používať bezpilotný prostriedok (okrem dronov triedy C0) je taktiež povinný absolvovať online pilotný výcvik zakončený testom. Netreba sa však báť náročného štúdia a prebdených nocí nad knihami. Prakticky ide o zoznámenie sa s platnými pravidlami a prečítaní si informačných materiálov. Náročnosť tohto výcviku sa však líši podľa toho do akej podkategórie prevádzky váš dron spadá.

Záverečná online skúška pozostáva zo 40 otázok, pričom na jej úspešné zvládnutie treba odpovedať správne aspoň na 30 z nich. Čas na vypracovanie odpovedí je nastavený na 60 minút, väčšina pilotov však zvládne test za kratší čas. Po splnení všetkých podmienok získa žiadateľ registračné číslo pilota a oprávnenie pre používanie dronov v určenej kategórii.

Triedy dronov a ich kategorizácia

EASA vytvorila systém kategorizácie bezpilotných prostriedkov, ktorý ich rozdeľuje podľa viacerých faktorov. Pre mnohých používateľov dronov sa môže zdať zmätočná, keďže vo viacerých zdrojoch sa používa rôzna terminológia. Preto sa ju v nasledujúcich odstavcoch budeme snažiť vysvetliť a objasniť.

Európska legislatíva v oblasti dronov rozlišuje:

  • Kategórie dronov podľa spôsobu použitia a miery rizika – Otvorená, Osobitná, Osvedčená (Open, Specific, Certified)
  • Podkategórie definujúce prevádzkové obmedzenia dronov (A1, A2, A3) – platné do 31.12.2022
  • Triedy dronov podľa technických parametrov (C0 až C6) – platné od 1.1.2023

Kategórie dronov podľa spôsobu použitia a miery rizika

Otvorená kategória (Open)

Táto kategória zahŕňa použitie dronov do 25kg na rekreačné účely a komerčné aktivity s nízkou mierou rizika. Týka sa teda väčšiny prevádzkovateľov dronov. Otvorená kategória obsahuje 3 podkategórie A1, A2 a A3, ktoré určujú prevádzkové obmedzenia vzhľadom na technické parametre použitého dronu. Tie sú zhrnuté v nasledovnom odkaze: EASA

Rozdelenie dronov do jednotlivých podkategórií A1-A3 v otvorenej kategórii je platné do 31.12.2022. Po tomto termíne budú musieť byť všetky UAV prístroje od výrobcov označené štítkom triedy C0 až C6 (pričom triedy C5 a C6 sa týkajú osobitnej a osvedčenej kategórie). Toto nové označenie tried bude redefinovať technické parametre a prevádzkové obmedzenia. Pre viac informácií kliknite na príslušné označenie triedy:

Pokiaľ si však zadovážite dron po 1.1.2023, ktorý nebude obsahovať štítok triedy, budete ho môcť naďalej používať v podkategórii A1, ak váži do 250 g, alebo v podkategórii A3, ak váži do 25 kg. 

Osobitná kategória (Specific)

Osobitná kategória zahŕňa operácie dronov s vyššou mierou rizika a tie, ktoré nespadajú do voľnej kategórie. Drony sa tu nešpecifikujú na základe parametrov a prevádzkových vlastností, ale podľa spôsobu ich použitia. Osobitná kategória sa týka predovšetkým profesionálnych pilotov bezpilotných zariadení a letov, kde hrozí väčšie riziko poškodenia osôb, alebo majetku. Ide napríklad o BVLOS lety (behind visual line of sight) bez priameho vizuálneho kontaktu, lety prekračujúce výšku 120 m, či prepravu tovaru.

Pre takéto operácie potrebuje prevádzkovateľ dronu vypracovať posúdenie prevádzkových rizík, ktoré následne zhodnotí Dopravný úrad a na základe toho vydá povolenie alebo žiadosť zamietne. Ak chcete pôsobiť v tejto kategórii, potrebujete pre svoju činnosť povolenie od príslušného národného štátneho orgánu (v prípade Slovenska to bude zrejme Dopravný Úrad), v ktorom ste zaregistrovaný.

Pre zvýšenie flexibility a typov operácií definovala EASA takzvané Štandardné scenáre (STS), ktoré hovoria o podmienkach vykonania letu. Doteraz boli v nariadení EÚ 2019/947 zverejnené dva štandardné scenáre (STS 1 a STS 2) ktoré vyžadujú použitie dronu s identifikačným štítkom triedy C5 alebo C6. Pre operácie v tejto kategórii platia dve možnosti:

A: Na operáciu sa vzťahuje štandardný scenár

Pokiaľ operácia spadá pod STS a Váš dron má identifikačný štítok triedy, stačí keď úradu pošlete vyhlásenie a počkáte na potvrdenie.

B: Na operáciu sa nevzťahuje štandardný scenár

Pokiaľ operácia nepodlieha príslušným scenárom, a zároveň nespadá do otvorenej kategórie, musíte mať pred začatím operácie špeciálne prevádzkové oprávnenie.

Osvedčená kategória (Certified)

Osvedčená kategória zodpovedá operáciám s najvyššou úrovňou rizika. V budúcnosti tu budú spadať lety s dronmi s cestujúcimi na palube. Prísne bezpečnostné kritériá tu budú definované podobne ako v prípade civilného letectva. Okrem potrebnej certifikácie o letovej spôsobilosti bude pre vykonávanie takýchto letov potrebný súhlas leteckého operátora a školenie diaľkového pilota. Vzhľadom na živý technologický vývoj na poli bezpilotných prostriedkov sa predpokladá postupné smerovanie od diaľkovo pilotovaných letov k plne autonómnym letom.

Identifikačné štítky pre drony

Ako ste si mohli všimnúť, zjednotené pravidlá v sebe integrujú špecifikáciu technických parametrov dronov so spôsobom ich použitia a prevádzkovými obmedzeniami. Do konca roka 2022 platí rozdelenie do subkategórií A1-A3. Od 1.1.2023 bude každý výrobca dronov povinný označiť ich štítkom triedy C0-C4. Podľa tohoto štítku (nálepky) si budete môcť zistiť pravidlá a prevádzkové obmedzenia platné pre Váš dron. Tieto nálepky momentálne na dronoch nenájdete, ale očakáva sa ich postupná implementácia.

Sledovanie dronov v reálnom čase– nová etapa v manažmente prevádzky bezpilotných prostriedkov v USA a EÚ

Nárast bezpilotných operácií vo vzdušnom priestore a rozvoj ekonomike podporovanej dronmi (drone economy) vedie k potrebe začlenenia prevádzky UAS do existujúcich systémov manažmentu letovej prevádzky (ATM). Zosúladenie pilotných a bezpilotných operácií si vyžaduje vysokú mieru bezpečnosti, architektúru výmeny a zdieľania letových informácií a určenie jasných kompetencií pre poskytovateľov letových navigačných služieb (ANSP), prevádzkovateľov U-Space služieb, ako aj VFR/IFR pilotov a UAS operátorov. Tomuto má výrazne pomôcť systém sledovania dronov pomocou vysielačov využívajúcich rôzne technológie (ADS-B, LTE).

Od roku 2022 sa v USA budú významne meniť pravidlá pre prevádzku bezpilotných lietadiel. Začne platiť takzvaný Štandard Remote ID, ktorý má za cieľ zvýšiť mieru zodpovednosti operátorov dronov a bezpečnosti vzdušného priestoru. Tieto zmeny majú zároveň urýchliť procesy vedúce k využívaniu autonómnych operácií, BVLOS letov a umožneniu rôznych aplikácií v rámci služieb vo vzdušnom priestore. Podobným smerom sa uberá aj Európska agentúra pre bezpečnosť letectva EASA, ktorá zavádza Direct remote identification (DRI). Ide o systém zabezpečujúci komunikáciu medzi dronom, jeho operátorom a leteckými autoritami.

Štandard Drone Remote ID v USA

2022

  • začne platiť povinnosť, aby každý nový sériovo vyrábaný dron od 0,25kg vysielal svoju polohu, a to polohu dronu aj jeho operátora. Okrem polohy musí dron vysielať aj svoje identifikačné číslo.

2023

  • Od roku 2023 bude tento štandard platiť nielen pre nové drony, ale aj pre všetky staršie. Majitelia dronov kúpených pred rokom 2022 bez vysielacieho modulu budú musieť buď svoj dron vybaviť externým vysielačom, alebo prevádzkovať UAV len v takzvaných identifikačných oblastiach uznávaných FAA (FAA-Recognized Identification Area). Takéto oblasti zatiaľ neexistujú, budú sa formovať počas roka 2022.

Monitoring prevádzky dronov v Európe

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva EASA taktiež hovorí o potrebe sledovania dronov počas operácií. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/664 definuje takzvanú Službu sieťovej identifikácie (Network Identification Service), ktorá má za úlohu spracovávať údaje o UAV operáciách:

  • registračné číslo operátora dronu
  • jedinečné sériové číslo UAV
  • geografickú polohu UAV
  • geografickú polohu operátora UAV alebo miesto vzletu

Nadväzuje tak na nariadenia komisie (EÚ) 945/2019 a 947/2019 , ktoré definujú Direct Remote Identification (DRI) – systém, ktorý má zabezpečovať lokálne vysielanie informácií o prevádzkovanom UAV vrátane jeho ID označenia. Tieto ustanovenia hovoria o tom, že pokiaľ dron ešte neobsahuje zabudovaný vysielač spĺňajúci požadované technické štandardy, prevádzkovateľ dronu má povinnosť vybaviť dron ekvivalentným externým modulom. Platí to pre pilotov operujúcich vo všetkých kategóriách a podkategóriách prevádzky.

Typy vzdušného priestoru

Na Slovensku nájdeme viaceré typy vzdušných priestorov, pre ktoré platia špecifické pravidlá.

Neriadený vzdušný priestor (trieda G)

Ide o vzdušný priestor, ktorý nepodlieha riadeniu žiadneho letového dispečera, alebo špeciálnym nariadeniam. Prakticky ide o priestor všade mimo zóny letísk a iných vyhradených lokalít. V neriadenom vzdušnom priestore platia všeobecné pravidlá uvedené vyššie.

Oblasť neriadeného letiska ATZ

Ide o letiská bez riadenej prevádzky, okolo ktorých je stanovený takzvaný okrsok neriadeného letiska ktorý má určený horizontálny rádius 5,5 km a siaha do výšky 4000 stôp (cca 1200 m. n. m). V tomto priestore je možné lietať podobne ako pri neriadenom priestore, je však nutné dostatočne vopred informovať prevádzkovateľa letiska. Ten môže let povoliť, zamietnuť, alebo obmedziť jeho parametre.

Riadený vzdušný priestor CTR

 Tieto vzdušné priestory sa nachádzajú v okolí väčších letísk s riadenou komunikáciou, takže lietadlá musia dodržiavať pokyny leteckého dispečera. V CTR (Control Zone) priestore sa pravidlá líšia podľa podkategórií dronov a účelu ich používania:

  • Drony pre rekreačné účely

A1, A2: 30m nad zemou do minimálnej horizontálnej vzdialenosti 3,7km od stredu letiska.

A3: 30m nad zemou do minimálnej horizontálnej vzdialenosti 5,6km od stredu letiska.

  • Drony pre komerčné účely

Pre prevádzkovateľov komerčných dronov je pred uskutočnením letu potrebné dohodnúť sa s riadením letovej prevádzky danej oblasti.

Špecifiká prevádzky dronov pri výkone leteckých prác v geodézii a mapovaní

Osoby, ktoré pre služby v oblasti geodézie, fotogrametrie, gravimetrických meraní, mapovania, skenovania pomocou LIDAR a georadarov, zberu informácií o území, používajú bezpilotné prostriedky, sa okrem vyššie spomenutých nariadení DÚ musia riadiť aj ďalšími smernicami. Potrebujú mať zriadenú viazanú živnosť pre geodetické a kartografické činnosti, ktorá zaručuje ich odbornú spôsobilosť. Na jej získanie potrebujú príslušné vzdelanie a oprávnenie na výkon činnosti autorizovaného geodeta a kartografa.

Letecké snímkovanie podlieha tiež zákonu č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností, ktorý obmedzuje fotografovanie a natáčanie obrazového materiálu budov a priestorov označených zákazom fotografovania. O tomto zákaze, ako aj o výnimkách z tohto zákona, rozhoduje ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. To znamená, že do doby odtajnenia sa každý vytvorený materiál pre geodetické meranie vníma ako utajený.

Činnosti leteckého meračského snímkovania a leteckého diaľkového prieskumu zeme, ktoré definuje zákon č. 215/1995 Z. Z o ochrane utajovaných skutočností, vykonáva podľa ustanovenia zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností Ministerstvo obrany SR. To však, na základe zmluvy, môže tieto činnosti delegovať aj na podnikateľské subjekty, ktoré sú držiteľmi platného potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti NBÚ.

Špecifiká prevádzky dronov v chránených územiach (CHÚ)

Prevádzka bezpilotných prostriedkov má isté obmedzenia aj vzhľadom na ochranu prírody. Na Slovensku sa to týka chránených území v 3. až 5. stupni ochrany prírody. Ide o národné parky, A, B a C zóny chránených krajinných oblastí (v súčasnosti sa to týka len CHKO Horná Orava), väčšinu tzv. maloplošných chránených území (prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, chránené areály a chránené krajinné prvky) a väčšinu území európskeho významu . Tie spolu pokrývajú približne 8,2 % územia SR. Dôvodom obmedzenia prevádzky dronov v takýchto pásmach je ochrana živočíchov a zachovanie prirodzeného charakteru územia.

Mnohé odborné štúdie potvrdili negatívne účinky dronov na správanie sa živočíchov. Tie často na drony reagujú útekom, stresovými reakciami, opustením hniezda, či útokom. Výsledky štúdií potvrdzujú aj skúsenosti pracovníkov národných parkov po celom svete.

Slovenská legislatíva obmedzuje prevádzku športových lietajúcich zariadení viacerými predpismi :

  • Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (§14 ods. 2 písm. d), § 15 ods. 2 písm. a) v znení § 14 ods. 2 písm. d), § 16 ods. 2 v znení § 14 ods. 2 písm. d) a §16 ods. 1 písm. f)
  • Rozhodnutie č. 2/2019 Dopravného úradu

Neznamená to však, že použitie dronu v CHÚ s 3. až 5. stupňom ochrany prírody nie je možné. Pilot UAV (fyzická alebo právnická osoba) môže požiadať o súhlas , ktorý po preskúmaní situácie a vyjadrení správcu CHÚ vydáva okresný úrad (orgán ochrany prírody). Podrobné informácie ako formulovať žiadosť o let UAV v chránených územiach nájdete TU.


Časté otázky

  • Čo potrebujem spraviť, ak chcem lietať s dronom ?

Keď lietate hobby, potrebujete len dodržiavať spomínané bezpečnostné opatrenia. V prípade ak s dronom vykonávate komerčnú činnosť (aj s malým dronom), musíte sa zaregistrovať na Dopravnom úrade.

  • Potrebujem poistenie dronu ?

Iba ak využívate dron na komerčné účely.

  • Kto sa musí zaregistrovať ?

Momentálne platí, že Dopravný úrad požaduje registráciu tých používateľov dronov, ktorí ich využívajú na komerčné účely. V tomto prípade budete tiež potrebovať živnosť pre letecké práce.

  • Dá sa do Európskeho systému registrovať v zahraničí ?

Pre slovenských občanov nie je momentálne možné zaregistrovať sa do Európskeho systému v iných členských štátoch.

  • Môžem lietať s dronom v zahraničí ?

V prípade iných štátov EÚ môžete, pokiaľ Váš dron má maximálnu vzletovú hmotnosť do 250g a nie je vybavený kamerou, alebo iným snímačom pre zber informácií (napríklad mikrofón). Ak Váš dron nespĺňa tieto kritériá, alebo ak lietate komerčne, v súčasnej legislatívnej situácii nie je možné let uskutočniť. Pre použitie dronu mimo štátov EU si preštudujte platné pravidlá pre daný štát.

Môžem používať dron na chemické ošetrovanie porastov (aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín a pomocných prípravkov v ochrane rastlín) v poľnohospodárstve, resp. poskytovať takéto služby na komerčnej báze ? 

Nie nemôžete, legislatíva a informácie uvedené v tomto materiáli tento spôsob využitia dronov zatiaľ neumožňujú.