Medzinárodný deň zdravia rastlín 1

Vrtivka rakytníková - Rhagoletis batava

V priebehu roka 2020 bola v obci Plaveč (okres Stará Ľubovňa) prvýkrát v rámci Slovenska spozorovaná vrtivka rakytníková (Rhagoletis batava). V nasledujúcich rokoch boli zistené výskyty z obce Čirč (okres Stará Ľubovňa), Veľké Ripňany (okres Topoľčany), Spišská Belá (okres Kežmarok) a Beckov (Nové Mesto nad Váhom). Škodca pochádza zo Sibíri a ako vyplýva z jeho slovenského názvu, môžeme sa s ním stretnúť na rakytníku. Ten bol doteraz považovaný za ovocnú plodinu, ktorá nie je v našich podmienkach napádaná významnými škodcami.

Dospelce vrtivky rakytníkovej dorastajú do 6 mm. Pre hlavu, štítok a nohy (s výnimkou stehien) je typické žlté sfarbenie, pričom ostatné časti tela sú tmavé. Na priehľadných krídlach sa nachádzajú tri priečne tmavé prúžky a jeden prúžok, ktorý smeruje šikmo pozdĺž okraja krídla a tak s predposledným prúžkom vytvára útvar podobný písmenu ,,V“. Vajíčko škodcu je biele, kukla tmavo sfarbená a larva beznohá a svetlá. V našich podmienkach má škodca iba jednu generáciu za rok. Dospelce sa objavujú zhruba na začiatku júla až do polovice augusta. Dospelé samičky, tak ako to u vrtiviek býva, kladú vajíčka pod šupku plodov. Po niekoľkých týždňoch dospelé larvy plody opúšťajú a plytko v pôde sa zakuklia. V tomto štádiu dokážu prezimovať a celý cyklus na rok zopakovať.

Obrázok 1: Rhagoletis batava (foto: ÚKSÚP) Obrázok 2 : Napadnutý rakytník (foto: ÚKSÚP)

Symptomatické prejavy

K príznakom prítomnosti vrtivky rakytníkovej patrí hnednutie a hnitie plodov. Tie môžu aj predčasne opadávať a postupne uschýnať. Vo vnútri plodov môžeme vidieť larvy škodcu. Rhagoletis batava môže spôsobovať na rakytníkoch výrazné straty na úrode.

Škodca sa v prostredí šíri preletom z hostiteľa na hostiteľa. K jeho rozšíreniu však napomáha aj preprava napadnutých plodov rakytníka či prítomnosť kukiel škodcu v koreňovom bale hostiteľských rastlín v rámci medzinárodného obchodu s rakytníkom.

Opatrenia

Odporúča sa však využívať žlté lepové dosky, ktoré je potreba pravidelne vymieňať. Týmto spôsobom môžete aspoň čiastočne regulovať veľkosť populácie. Z mechanických spôsobov ochrany môžete využiť prekrytie pôdy fóliou, resp. netkanou textíliou, ešte pred vyletením dospelcov z pôdy, resp. pred kuklením lariev v pôde.

24. apríl 2023 (Ing. Samuel Krajčo)

5. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE -

Anthonomus eugenii (ANTEU) - kvetovka papriková, škodca zeleniny

Zemepisné rozšírenie

Anthonomus eugenii sa prirodzene vyskytuje v Mexiku (najmä na severe), odkiaľ sa rozšíril do Strednej Ameriky (Belize, Kostarika, Salvador, Guatemala, Honduras, Jamaika, Panama, Nikaragua) a južnej časti USA v prvej polovici tohto storočia. Vyskytuje sa aj v Karibskej oblasti (Dominikánska republika, Portoriko) a Kanade.

V novembri 2013 bol škodca pozorovaný v Taliansku na paprike pestovanej v skleníku (0,3 ha) a na poli (0,5 ha). Výskyty v skleníkoch v minulosti nahlásilo aj Holandsko (2012). V rámci Slovenska doteraz nebol škodca pozorovaný. V súčasnosti nie sú známe výskyty tohto škodcu v rámci EÚ.

Hostiteľské rastliny

Hlavným hostiteľom je paprika ročná (Capsicum annuum) a kríčkovitá (C. frutescens) a niektoré voľne žijúce druhy Capsicum spp. Ostatné druhy čeľade ľuľkovité môžu byť tiež napadnuté, vrátane baklažánu (Solanum melongena) a mnoho divých druhov rodu Solanum spp.

Škodí v tropických a subtropických klimatických podmienkach. V južnej Európe by mohol prežiť vonku a pravdepodobne by mohol byť škodcom papriky poľnej. Anthonomus eugenii má tiež potenciál stať sa vážnym škodcom v skleníkových kultúrach v chladnejších krajinách.

Symptomatické prejavy

Skorými príznakmi sú malé otvory v nezrelých plodoch a malé kruhové alebo oválne otvory (2-5 mm) na listoch.

Požer lariev môže viesť k zmene farby a deformácii plodu. Po rozrezaní napadnutého plodu sú viditeľné príznaky po požere a prítomnosť samotnej larvy. V prípade nedostatku plodov a kvetov sa dospelce živia listami alebo stonkami hostiteľských rastlín bez toho, aby spôsobili značné škody.

Obrázok 1: Anthonomus eugenii Obrázok 2: plody papriky poškodené Anthonomus eugenii

Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/

Popis škodcu

Čas potrebný pre vývoj z vajíčka po dospelca je pri teplote 26-28 °C asi 14 dní. Dospelce sa vyskytujú v každom mesiaci roka s výnimkou decembra a januára. Dospelce sa živia listami a kvetmi. Larvy sa živia semenami a pletivami v rastúcich plodoch. Dospelec je čierny, 3 mm dlhý a 1,5 - 1,8 mm široký. Škodca nie je dobrým letcom, maximálna predpokladaná vzdialenosť preletu sú 2 km za rok.

Ochrana

Na sledovanie dospelcov možno použiť žlté lepové dosky. V Kanade sa úspešná eradikácia dosiahla vyčistením skleníkov od všetkých zvyškov plodín, postriekaním haseným vápnom a fumigáciou rôznymi prípravkami. Holandsko použilo aplikácie pesticídov v kombinácii s ničením postihnutých plodín a kultivačného média na eradikáciu zamorenia skleníkov Anthonomus eugenii. Niekoľko parazitoidov radu blanokrídlovce (Hymenoptera) sa našlo v plodoch papriky napadnutej Anthonomus eugenii v Mexiku a Kanade. Najpočetnejšie zastúpené z týchto larválnych alebo vajíčkových parazitoidov (napr. larválny parazitoid Catolaccus hunteri) sa považujú za potenciálnych kandidátov pre biologickú kontrolu.

23. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)

4. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE -

Anoplophora chinensis (ANOLCN) - fúzač citrusový, škodca listnáčov

Zemepisné rozšírenie

Významný škodca listnatých drevín s výskytom vo viacerých krajinách Ázie s pôvodom v Číne. V posledných rokoch je tomuto škodcovi venovaná zvýšená pozornosť, nakoľko je do Európy opakovane zavliekaný najčastejšie so zásielkami okrasných listnatých rastlín, vrátane bonsajov. Škodca bol zistený v Taliansku, Chorvátsku, Francúzsku, Turecku. Spojenom kráľovstve. Krajiny ako Dánsko, Nemecko, Holandsko a Švajčiarsko škodcu na svojom území úspešne eradikovali. Na území Slovenskej republiky nebol doposiaľ škodca zistený.

Hostiteľské rastliny

Listnaté dreviny: Acer – javor, Aesculus hippocastanum – pagaštan konský, Alnus – jelša, Betula – breza, Carpinus – hrab, Citrus – citrónovník, Cornus - drieň, Corylus – lieska, Cotoneaster – skalník, Crataegus – hloh, Fagus – buk, Lagerstroemia – lagerstrémia, Malus – jabloň, Platanus – platan, Populus – topoľ, Prunus laurocerasus – vavrínovec lekársky, Pyrus – hruška, Rosa – ruža, Salix – vŕba, Ulmus – brest, Chaenomeles – dulovec, Cryptomeria – kryptoméria, Ficus – figovník, Hibiscus – ibištek, Melia – melia, Morus - moruša, Vaccinium corymbosum - čučoriedka kanadská, Ostrya - hrabovec, Parrotia, Photinia – fotínia.

Symptomatické prejavy

- Následkom žeru lariev stromy odumierajú alebo sú oslabené a môžu byť napadnuté sekundárne inými škodcami.

- Charakteristickým symptómom je prítomnosť drevených triesok v mieste žeru lariev a pri výletových otvoroch.

- Príznakmi prítomnosti môže byť aj miazga vytekajúca zo spodnej časti stromu. Dospelec vylieza kruhovým výletovým otvorom s priemerom 1 – 1,5 (2) cm. Výstupné otvory sú viditeľné na báze kmeňa a na koreňoch napadnutého hostiteľa.

Obrázok 1: Anoplophora chinensis Obrázok 2: výletové otvory na báze koreňov hostiteľa

Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/

Popis škodcu

Larva má typický vzhľad fúzačov, je sploštená, krémovo biela a má zreteľne článkované telo. Je beznohá a dorastá až do 5 cm. Má silné hryzadlá, na predohrudi hnedú škvrnu. Larvy sa kuklia v komôrkach. Dospelce dorastajú do 1,9 – 3,7 cm, sú čierne s nepravidelnými belavými škvrnami na krovkách. Samci sú zvyčajne menší s dlhšími tykadlami (približne 2,5 x dlhšie v porovnaní s telom). Samice sú väčšie, robustnejšie, majú kratšie tykadlá (približne 1,3 x dlhšie ako telo). Báza kroviek je výrazne hrboľatá. Anoplophora chinensis najčastejšie osídľuje bázu kmeňa, teda do výšky asi 60 cm a tiež korene. Vývoj škodcu trvá 1 až 2 roky, prípadne aj dlhšie, v závislosti od klimatických a potravových podmienok. Samička nakladie priemerne 70 vajíčok. Vajíčka sú kladené jednotlivo do pripravovanej jamky v tvare písmena ,,T“ v kôre. Imága môžeme pozorovať od mája do októbra s najvyšším výskytom zvyčajne od mája do júla. Ak sú však podmienky prostredia optimálne, možno dospelých jedincov pozorovať aj v decembri. Maximálna ročná vzdialenosť preletu je odhadnutá na približne 194 m.

Ochrana

Všetky druhy rodu Anoplophora sú invázne druhy, z toho dôvodu je potrebné vykonávať preventívne prehliadky dovážaných rastlín a rastlinných komodít. Vo vnútrozemí vykonávať kontroly pochôdzkou sadov a lesných porastov, miest základného spracovania dreva. V prípade pozitívneho výskytu je potrebné orezať a spáliť infikované časti drevín alebo celých stromov, alebo vykonať tepelné ošetrenie. Je možné aj chemické ošetrenie injektážou alebo plošne v jednotlivých porastoch.

22. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)

Z dovolenky si prinesme zážitky a fotografie -

NIE RASTLINY

Cestovanie nám v súčasnosti otvorilo brány do celého sveta. Pri dnešných možnostiach a ponukách sú krajiny, o ktorých sme donedávna iba snívali pri sledovaní dokumentárnych filmov, dostupné každému z nás. Poznám cestovateľov, ktorí sa navzájom pretekajú v tom, koľko kontinentov a krajín navštívili. Zo svojich potuliek svetom si každý prinesie domov nejaký suvenír, maličkosť, niekedy iba nepatrné semiačka u nás nevídaných druhov rastlín. Napadla Vám niekedy myšlienka, či si vo svojom drobnom suveníre nenesiete domov aj nejakého nevítaného hosťa v podobe ukrytého škodcu alebo choroby rastlín?

Choroby a škodcovia rastlín nemusia byť na prvý pohľad na rastline viditeľní. Choroby rastlín sú priamo zabudované do buniek hostiteľskej rastliny. Hmyz sa môže preniesť vo forme vajíčka, larvy, kukly, alebo je takých malých rozmerov, že ho voľným okom nevidíme. Prostredníctvom rastlín sa môžu na naše územie preniesť cudzie organizmy, ktorých vplyv a pôsobenie na novom území môže mať ďalekosiahle následky pre domácu flóru aj faunu. Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú rastliny získané z voľnej prírody, ktoré sú doslova pomyslenou Pandorinou skrinkou. Samozrejme, že bez rizika nie sú ani nakúpené rastliny a výrobky z rastlín (drevo, trstina, dlabané tekvičky a pod.).

Príkladom zavlečenia nepôvodného druhu na nové územie je háďatko borovicové (Bursaphelenchus xylophilus) pôvodom zo Severnej Ameriky. Škodca bol prostredníctvom dreva zavlečený do Japonska, kde pod jeho vplyvom zahynulo 28% rozlohy pôvodných borovicových porastov, šírenie pokračovalo aj do iných ázijských krajín. Zavlečenie do Portugalska a Španielska spôsobilo obrovské hospodárske škody na prímorských boroviciach.

Ďalším negatívnym príkladom zavlečenia škodcov do Európskej únie je zavlečenie fúzača čínskeho a fúzača ázijského (Anoplophora chinensis a A. glabripennis), ktorí sú významnými škodcami listnatých drevín, alebo zavlečenie baktérie Xylella fastidiosa, ktorá napáda viac ako 300 druhov kultúrnych aj voľne rastúcich druhov rastlín.

Uvedené druhy škodcov a ochorení sa na území Slovenska zatiaľ nevyskytujú.

Za pripomenutie však stojí zavlečenie inváznej jedovatej rastliny boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) z Kaukazu. Rastlina bola prvý krát privezená ako okrasná rastlina do botanickej záhrady v Spojenom kráľovstve, kde sa vysádzala do záhrad a parkov. Na nové územia sa začala samovoľne rozširovať a vytláčať z nich pôvodné druhy rastlín. Invázny boľševník obrovský postupne prenikol do celej strednej a severnej Európy a udomácnil sa aj na našom území.

Zavlečené choroby a škodcovia rastlín nemajú v podmienkach Európy prirodzených nepriateľov, pričom majú schopnosť sa na našom území usídliť a rozmnožovať. Pri zavlečení nových škodcov nastupujú na rad nepopulárne, ale nevyhnutné opatrenia ako napríklad likvidácia porastov, stromov, populácie rastlín, či celej úrody.

Na záver by sme Vás chceli upozorniť na to, že do Európskej únie je ZAKÁZANÉ dovážať rastliny, ovocie, zeleninu, kvety, semená (osivá) bez rastlinolekárskeho osvedčenia.

Výnimkou sú iba tieto druhy ovocia:

- banány, kokosy, datle, duriany a ananásy.

Rastlinolekárske osvedčenie nepotrebujete zo Švajčiarska a Lichtenštajnska.

Rastlinolekárske osvedčenie vystavuje pred vývozom príslušná národná autorita pre oblasť zdravia rastlín po kontrole rastlín. Rastlinolekárske osvedčenie nemožno nahradiť žiadnym iným dokladom alebo prehlásením. Náhodné kontroly batožiny cestujúcich vykonáva colná správa Slovenskej republiky. Nájdené rastliny alebo rastlinné produkty bez rastlinolekárskeho osvedčenia v batožine budú zhabané a zničené, bez náhrady škody pre cestujúceho.

21. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)

3. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE -

Anoplophora glabripennis (ANOLGL) - fúzač ázijský, škodca listnáčov

Zemepisné rozšírenie

Anoplophora glabripennis je významný škodca listnatých drevín pôvodom z Ázie. Druh bol zavlečený do Severnej Ameriky a aj do viacerých častí Európy (opakovane pomocou dreveného obalového materiálu pôvodom z Číny). V rámci Európy sa škodca vyskytol už vo Francúzsku, Taliansku, Európskej časti Ruska, Švajčiarsku, Nemecku. Výskyty v Holandsku, Belgicku, Fínsku, Rakúsku, Francúzsku (Korzika), Čiernej Hore a Spojenom kráľovstve boli úspešne eradikované. V podmienkach Slovenska škodca doteraz nebol zistený.

Hostiteľské rastliny

Listnaté dreviny: Acer – javor, Aesculus – pagaštan, Albizia – albízia, Alnus – jelša, Betula – breza, Buddleja–budleja, Carpinus spp. – hrab, Celtis spp. – brestovec, Cercidiphyllum spp. – cercidovník, Corylus spp. – lieska, Elaeagnus spp. – hlošina, Fagus spp. – buk, Fraxinus – jaseň, Hibiscus spp. – ibištek, Koelreuteria spp. – jaseňovec, Malus – jabloň, Melia – melia, Morus – moruša, Platanus – platan, Populus – topoľ, Prunus – slivka, Pyrus – hruška, Quercus rubra – dub červený, Robinia – agát, Salix – vŕba, Sophora – sofora, Sorbus – jarabina, Tilia – lipa, Ulmus – brest.

Symptomatické prejavy

- Larva vyžiera chodbičky v kambiu. Následne sa zavŕtava do dreva. Neskôr sú v dreve viditeľné široké oválne chodby, ktoré môžu byť ku koncu vývoja lariev až 3 cm široké. Následkom žeru lariev stromy odumierajú alebo slabnú, môžu byť napadnuté sekundárnymi škodcami.

- Charakteristickým symptómom je prítomnosť drevených triesok v mieste žeru lariev a výletových otvorov. Anoplophora glabripennis osídľuje najčastejšie horné časti kmeňa a silnejšie vetvy.

- K príznakom patrí vädnutie listov, zmena sfarbenia koruny, vysychanie konárov a deformácia kôry. Rastliny môžu byť asymptomatické 3 – 4 roky.

Obrázok 1: Anoplophora glabripennis Obrázok 2: Galérie vyžraté larvou Anoplophora glabripennis v kmeni

Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/

Popis škodcu:

Larva je žlto belavá, má zreteľne článkované telo, beznohá a dorastá až do 5 cm. Má silné hryzadlá. Vývoj škodcu trvá 1 – 2 roky, prípadne aj dlhšie v závislosti od klimatických podmienok. Dospelé jedince sa vyskytujú od apríla do decembra (v závislosti od teploty prostredia). Najvyšší výskyt bol pozorovaný v máji až júli. Priemerná dĺžka života imága je približne jeden mesiac. Dorastajú do 2,5 – 3,5 cm, sú uhlovo čierne (môžu mať modrastý nádych), lesklé s nepravidelnými belavými škvrnami na krovkách. Samčekovia sú v porovnaní so samičkami zvyčajne menší a majú dlhšie tykadlá (približne 2x dlhšie ako telo). Úžerný žer prebieha na listoch, pupencoch a mladej kôre. Samička kladie priemerne 32 vajíčok, pričom vajíčka sú kladené jednotlivo do pripravených jamôk v kôre.

Ochrana

20. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)

2. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE -

Agrilus planipennis (AGRLPL) - krasoň jaseňový, škodca jaseňov

Zemepisné rozšírenie

Na Slovensku ani v Európskej únii sa tento škodca nevyskytuje. Vyskytuje sa v menšej časti Kanady, mnohých štátoch USA, Japonsku, Južnej Kórei, KĽDR, veľkej časti Číny (severovýchod) a na Ďalekom východe a v európskej časti Ruska. V roku 2019 bol výskyt tohto škodcu hlásený z východnej časti Ukrajiny.

Mapka šírenia Agrilus planipennis EPPO Global database https://gd.eppo.int/

Hostiteľské rastliny

Hostiteľskými druhmi sú jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), jaseň mannový (Fraxinus ornus), jaseň americký (Fraxinus americana), jaseň čierny (Fraxinus nigra), jaseň červený (Fraxinus pennsylvanica) (taktiež hostiteľ v Rusku a na Ukrajine), Fraxinus platypoda, Fraxinus quadrangulata, Fraxinus velutina, Fraxinus chinensis, Fraxinus latifolia, Fraxinus mandshurica (Fraxinus mandshurica var. japonica x var. rhynchophylla) a Chionanthus virginicus (považovaný za sekundárneho hostiteľa).

Symptomatické prejavy

- žltnutie a opadávanie listov

- larválne chodby v lyku naplnené trusom

- výletové otvory v tvare písmena D (s priemerom 3 – 4 mm)

- neskôr odumieranie konárov i celých stromov.

- škodca sa spočiatku lokalizuje v horných častiach koruny stromov.

Obrázok 1: dospelý jedinec Agrilus planipennis Obrázok 2: Larva Agrilus planipennis

Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/

Popis škodcu

Vajíčka kladú samičky jednotlivo na kôru alebo v jej trhlinách. Jedna samička môže naklásť 68 – 90 vajíčok. Vyliahnuté larvy prenikajú cez kôru do lyka, kde sa živia od polovice júna do polovice októbra. Dospelé larvy sú 26 – 32 mm dlhé, biele. Larvy prechádzajú štyrmi instarmi a v závislosti od klimatických podmienok sa vyvíjajú 1 – 2 roky. Po vyliahnutí začínajú larvy okamžite vytvárať chodbičku najskôr v oblasti floému a ako postupne dospievajú, vytvárajú rozširujúce sa serpentínové chodbičky. Prezimujú dospelé larvy. Kuklia sa v apríli až v máji. Vyliahnuté dospelé jedince (imága) zostávajú pod kôrou 1-2 týždne a potom vyliezajú von cez kôru výletovými otvormi. Dospelé jedince sú 7,5 – 15 mm dlhé a 3,1 – 3,4 mm široké. Telo majú úzke a pretiahnuté medeno-zelenej farby s kovovým leskom. Oči majú veľké, nepravidelného tvaru a čiernej alebo medenej farby. Dospelé jedince sú aktívne v období od polovice mája do júla. Živia sa lístím, aktívne sú v čase od 6 do 17 hodiny, a to najmä za teplých slnečných dní, v iné dni odpočívajú v trhlinách kôry alebo na listoch, kde sú aj v noci. Dospelé jedince žijú 2 – 3 týždne.

Obrázok 3: Výletový otvor v tvare písmena D

Zdroj obrázkov EPPO Global database https://gd.eppo.int/

Ochrana

Ochrana proti tomuto škodcovi je mimoriadne náročná. Dôležitá je predovšetkým prevencia a dôsledná kontrola pohybu dreva z rizikových oblastí, najmä palivového dreva. Jednoznačne sa musí pristúpiť k okamžitej asanácií napadnutých stromov, buď mechanicky (štiepkovanie, spálenie) alebo chemicky postrekom kmeňov a ťažbových zvyškov. Je zakázané prevážať jaseňové drevo z napadnutých oblastí do oblastí, kde ešte napadnutie potvrdené nebolo.

19. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)

Víjačka krušpánová - Cydalima perspectalis

Hostiteľmi tohto škodcu sú rastliny z rodu Buxus spp., teda krušpány, na ktorých dokážu húsenice víjačky krušpánovej, spôsobiť silné poškodenie. Húsenice, ktoré prezimujú, začínajú požierať vnútro kra, čo je ťažko spozorovateľné, pričom žer húseníc prebieha pomerne rýchlo. V priebehu niekoľkých dní húsenice poškodia viacero lístkov, ktoré následne opadávajú alebo uschýnajú, čím dochádza k nepriaznivému vizuálnemu znehodnoteniu kríkov. S rastom húseníc dochádza aj k intenzívnejšiemu požeru rastliny. Dorastená húsenica, s dĺžkou približne 3,5 cm, má zelené sfarbenie, pestrú kresbu a čiernu hlavu. Často sa stáva, že napadnutie rastlín týmto škodcom si všimneme až vtedy, keď je krušpán silne poškodený. Sfarbenie motýľa, ktorého rozpätie krídiel dosahuje maximálne 40 mm, je bledé s hnedou kresbou, avšak môže sa vyskytovať aj ako hnedo sfarbený, a preto je pomerne nenápadný. Dospelé jedince sú vysoko mobilné, aktívne prevažne v noci. Motýle možno zaznamenať od konca mája až do októbra. Húsenice sa môžu vyskytovať na krušpánoch počas celého roka. Dokážu sa rozširovať na veľké vzdialenosti, nakoľko sú dobrí letci. Za rok víjačka krušpánová vytvára viacero generácií, v našich podmienkach to môžu byť 2 generácie, avšak pri teplej jeseni sa môžu čiastočne vyliahnuť aj húsenice tretej generácie. Prezimujú húsenice, ktoré začínajú na jar žer podľa priebehu počasia od polovice marca do začiatku apríla, húsenice druhej generácie sa objavujú od konca júna do augusta.

Obrázok 1: Húsenica - víjačka krušpánová (foto: ÚKSÚP) Obrázok 2 : Motýľ - víjačka krušpánová (foto: ÚKSÚP)

Symptomatické prejavy

Listy krušpánu môžu byť rozlične poškodené. Čerstvé požerky mladých húseníc sú viditeľné na lícnej alebo rubovej strane listov ako rôzne veľké škvrny (plôšky) odlišne zelenej farby ako je farba listov. Tieto sa časom menia na svetlohnedé a spôsobia usychanie celého poškodeného listu. Staršie húsenice požierajú celé listy, ohlodávajú aj mladé konáriky. Silnejšie poškodené listy vysychajú a odpadávajú. Prítomnosť škodcu prezradia vlákna medzi konárikmi, tiež trus, ktorý je na nich zachytený a v čase výskytu húseníc aj samotné húsenice. Trus v podobe malých zelených granuliek možno nájsť aj pod kríčkami. Masívne napadnuté kríky nepríjemne zapáchajú a dokonca počuť aktívitu húseníc.

Ochrana

K preventívnym opatreniam patrí pravidelná kontrola a prehliadanie rastlín krušpánu, pričom je potrebné prehrabávanie sa v konárikoch rastlín, pretože na povrchu nemusíme spočiatku nič spozorovať. Kľúčovým krokom v ochrane je včasné spozorovanie výskytu húseníc. Odporúča sa u rastlín, ktoré sú menšieho vzrastu, jednotlivé húsenice ručne pozbierať, ale treba ich často kontrolovať, lebo vajíčka, malé húsenice i kukly sa ľahko prehliadnu. Pri využití insekticídnych prípravkov je potrebné, aby prípravok na ochranu rastlín prenikol k húseniciam zvnútra kríka.

Databáza prípravkov na ochranu rastlín. http://pripravky.uksup.sk/pripravok/search

Obrázok 3: Húsenica - víjačka krušpánová (foto: ÚKSÚP) Obrázok 4 : Poškodenie kríku (foto: ÚKSÚP)

18. apríl 2023 (Ing. Samuel Krajčo)

Zlaté žltnutie viniča - Grapevine flavescence doreé phytoplasma

Fytoplazmy predstavujú jednobunkové fytopatogénne prokaryotické mikroorganizmy, ktoré spôsobujú výrazné škody na mnohých rastlinných druhoch. Zlaté žltnutie viniča patrí medzi karanténnych škodcov EÚ. Ekonomicky najvýznamnejšími hostiteľmi fytoplazmy žltnutia viniča sú vinič hroznorodý (Vitis vinifera), vinič amurský (Vitis armurensis), Vitis champinii, Vitis doaniana, vinič líščí (Vitis labrusca), Vitis longii, Vitis pentagona, vinič pobrežný (Vitis riparia), Vitis rubra, vinič skalný (Vitis rupestris), Vitis simpsonii, vinič hroznorodý lesný (Vitis sylvestris) a medzidruhové hybridy používané ako podpníky.

Symptomatické prejavy

Príznaky napadnutia môžeme pozorovať na celej rastline alebo iba na niektorých výhonkoch či ich častiach. V závislosti od odrody nastáva počas letného obdobia žltnutie (pri bielych odrodách) alebo červenanie (pri modrých odrodách) listov. Okraje listov sa stáčajú nadol, sú kovovo lesklé a krehké. Pri ochorení dochádza k uschýnaniu a opadu kvetenstva. Ak príde k neskoršej infekcii, strapec sa vyvíja nepravidelne a bobule sa scvrkávajú. Napadnuté bobule hrozna majú nižšiu cukornatosť a vyšší obsah kyselín. Fytoplazma je lokalizovaná v cievnych zväzkoch napadnutého viniča, odkiaľ je prijímaná vektormi pre ďalší prenos.

Šírenie

Fytoplazma sa šíri infikovanými sadenicami viniča a vektorom. Najdôležitejší vektor je cikádka Scaphoideus titanus. Fytoplazma bola nájdená v slinných žľazách infikovaného hmyzu a sérologicky detekovaná v jednotlivých exemplároch. Po získaní fytoplazmy zostáva S. titanus infekčná po zvyšok svojho života.

Ochrana

Výskyt vektora možno monitorovať žltými lepovými doskami od konca júna približne do septembra. Zisťovanie nýmf S. titanus by sa malo vykonávať v júni pozorovaním spodnej strany listov. Okrem morfológie ich možno od ostatných druhov rozlíšiť aj podľa ich skákavého správania sa ako reakcie na vyrušenie.Vektora zlatého žltnutia viniča je možné likvidovať pomocou autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín: http://pripravky.uksup.sk/pripravok/search

Obmedzovanie šírenia cikádky Scaphoideus titanus je účinným opatrením proti šíreniu zlatého žltnutia viniča. Ošetrenie má význam proti larvám približne koncom júna, alebo proti dospelcom v poslednej dekáde júla až v prvej polovici augusta.

Obrázok 1: Napadnuté plody viniča Obrázok 2: Symptómy na listoch

Zdroj obrázkov: EPPO Global database https://gd.eppo.int/

17. apríl 2023 (Ing. Samuel Krajčo)

1. PRIORITNÝ ŠKODCA ÚNIE -

Agrilus anxius (AGRLAX) - krasoň brezový, škodca brezy

Zemepisné rozšírenie

Na Slovensku ani v Európskej únii sa tento škodca nevyskytuje. Vyskytuje sa v mnohých štátoch USA a veľkej časti Kanady.

Hostiteľské rastliny

Agrilus anxius napadá všetky druhy briez (Betula). Ani jeden druh brezy nie je úplne rezistentný voči napadnutiu Agrilus anxius, no napriek tomu sa citlivosť pri jednotlivých druhov odlišuje, čo znamená, že niektoré druhy môžu byť citlivejšie/náchylnejšie na Agrilus anxius než iné. Medzi najcitlivejšie zaraďujeme brezy s charakteristickou bielou farbou kôry, medzi ktoré patrí breza papierová (Betula papyrifera). Naopak brezy, ktoré nemajú bielu farbu kôry sú viac rezistentné, príkladom je breza čierna (Betula nigra), ktorá skoro nikdy nie je napadnutá.

Symptomatické prejavy

- prvotné príznaky napadnutia - vo vyšších častiach stromu a to žltnutím listov počas leta s následným odumieraním konárov,

- dochádza k vytekaniu miazgy - sfarbená do hrdzava,

- stromy chradnú a usychajú,

- zdurenie kôry stromov tiež odhaľuje prítomnosť škodcu, zdurenia nastávajú potom, ako sa strom uzdraví po pôsobení lariev,

- v neskorých fázach napadnutia je možné identifikovať výletové otvory v tvare písmena D v kôre stromov.

Popis škodcu

Životný cyklus môže trvať 1 až 2 roky v závislosti od zemepisnej šírky, klimatických podmienok a kondícii hostiteľa. Samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo v skupinách do zárezov na kmeni. Jedna samička môže naklásť až 75 vajíčok. Larvy sú belavé, dlhé 8 – 25 mm. Sú bez nôh a majú sploštené pretiahnuté telá a majú malé zväčšenie v druhom hrudnom segmente. Liahnu sa po dvoch týždňoch a pod kôrou začínajú vytvárať larválne chodby. Následne sa zavŕtavajú do dreva, kde prezimujú. Larvy vytvárajú dlhé esovito zahnuté chodbičky, ktoré sa s rastom lariev rozširujú a sú naplnené hnedými pilinami a trusom. Kuklia sa v plytkých jamkách xylému (dreva). Dospelé jedince sa objavujú od mája do augusta a žijú 2 – 5 týždňov. Ak nie je k dispozícii žiadny hostiteľ, ich životnosť sa môže skrátiť na 4 – 7 dní. Dospelé jedince sú úzke, s plochou hlavou a skosením po bokoch v zadnej časti tela. Ich sfarbenie môže byť olivovo zelené s výrazným bronzovým odleskom, avšak vyskytujú sa aj iné farebné variácie, a to od zelenej až po čiernu. Sú 6,4 - 12,7 mm dlhé.

Obrázok 1: Agrilus anxius Obrázok 2: larválne chodby pod kôrou brezy

Zdroj obrázkov: EPPO Global database https://gd.eppo.int/

Ochrana

K preventívnym spôsobom ochrany pred škodcom patrí zabezpečenie zdravých a vitálnych briez. V prípade výskytu by mali byť poškodené konáre odstránené pod odumretým drevom a okamžite spálené skôr než dôjde k vyliezaniu dospelých jedincov. Rovnako aj celé odumreté stromy by mali byť odstránené (spálené), aby nedošlo k úniku dospelých jedincov škodcu. Larvy, ktoré sú ukryté pod kôrou, nie sú ovplyvňované insekticídmi, no napriek tomu postrek insekticídom v júni môže usmrtiť dospelé jedince po ich vylezení. Týmto sa zabráni kladeniu vajíčok a zároveň zabezpečí usmrtenie samotného hmyzu. Okrem toho má Agrilus anxius aj prirodzene sa vyskytujúcich nepriateľov, medzi ktoré patria parazity vajíčok alebo lariev a tiež ďatle, ktoré konzumujú larvy. Regulačné postupy využívané na prevenciu zahŕňajú výsadbu viac rezistentných druhov briez a tiež výsadbu druhov, ktoré sa dokážu lepšie a rýchlo prispôsobiť prostrediu.

16. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)

Čo sú to PRIORITNÍ škodcovia Únie ?

Sú to škodcovia vyžadujúci karanténne opatrenia v Únii (tzv. karanténni škodcovia), ktorí spĺňajú všetky tieto podmienky:

1. výskyt škodcov na území Únie nie je známy alebo ich výskyt je známy na obmedzenej časti tohto územia alebo je známy ich zriedkavý, nepravidelný, izolovaný a občasný výskyt na tomto území;

2. môžu mať mimoriadne závažný hospodársky, environmentálny alebo sociálny vplyv na územie Únie;

3. sú uvedení na zozname prioritných škodcov.

Zoznam 20 prioritných škodcov pre územie Únie je uvedený v DELEGOVANOM NARIADENÍ KOMISIE (EÚ) 2019/1702 . Patria sem škodcovia poľných, skleníkových, záhradných, ovocných, lesných rastlín aj drevín. Prioritou členských štátov EÚ je, aby sa prioritní škodcovia na územie EÚ nedostali, prípadne tí z nich, o ktorých je známe, že sa už na určitom území Únie vyskytujú, nerozšírili do nových oblastí.

Prieskumy na území Slovenskej republiky sa vykonávajú na tie druhy prioritných škodcov, u ktorých je pravdepodobnosť, že by sa v našich ekologických a klimatických podmienkach mohli usídliť a ďalej šíriť. Ďalšou podmienkou je výber tých prioritných škodcov, ktorých hostitelia sú u nás pestovaní. Na Slovensku vykonávame prieskumy na 16 prioritných škodcov. V ďalších článkoch by sme Vám predstavili jednotlivých prioritných škodcov Únie, na ktorých na našom území vykonávame prieskumy.

15. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)

Lamprodila festiva – krasoň borievkový

Je to teplomilný druh. Vyskytuje sa hlavne v južnej Európe, ale v posledných rokoch sa objavuje stále častejšie aj v strednej Európe. Druh nedávno zmenil svoje hostiteľské rastliny z divých Cupressaceae (borievka) na kultivované Cupressaceae, pričom najviac postihnutá je Thuja occidentalis (tuja západná). Je to veľmi pekný, kovovolesklý chrobák, veľký asi 12 – 13 mm. Larvy vyhrýzajú pod kôrou chodby, vyplnené drobnou pilinou. Larvy poškodzujú cievne zväzky a prerušia tým prúdenie rastlinných štiav, v dôsledku čoho konáre prípadne celé časti korún usychajú. Pri opakovanom napadnutí stromov môže viesť k ich úhynu, najmä ak boli stromy pred napadnutím už oslabené – napríklad suchom a teplom.

Symptómy

Odumretie celých stromov. Na kmeni výletové otvory oválneho tvaru s priemerom 2–3 milimetre. Pod kôrou sú chodby vyplnené pilinou, larvy, prípadne kovovolesklé imága.

Obr.1 Výletové diery (Foto: ÚKSÚP) Obr.2 Dospelce Lamprodila festiva (Foto: ÚKSÚP)

Opatrenia

V čase vylietavania dospelcov je vhodné obdobie na odchyt škodcu pomocou žltých lepových dosiek (lapačov), čím sa čiastočne zminimalizuje kladenie vajíčok a postupne preruší kolobeh premeny vyliahnutej larvy na dospelca a ďalšiu znášku vajíčok. Pomôže aj likvidácia opadaných častí rastlín a celková ,,hygiena“ porastu. Význam má tiež chemická ochrana na prelome mája a júna opakovaným postrekom s odstupom 2-3 týždne s dvoma rozdielnymi prípravkami (rozdielnymi účinnými látkami). V SR sú povolené nasledovné prípravky:

NEEMAZAL T/S (účinná látka azadirachtin, aj v malospotrebiteľskom balení) – aplikuje sa na začiatku výskytu alebo pri prvých príznakoch napadnutia.

SCATTO (účinná látka deltamethrin) a KARATE ZEON 5 CS (aj v malospotrebiteľskom balení) a NINJA ZEON 5 CS (oba s účinnou látkou lambda-cyhalothrin) – sú to kontaktné prípravky, postrek musí zasiahnuť húsenice, preto ochrana má význam iba pri skutočne zistenom výskyte v tomto čase. Preventívna a ani neskorá ochrana nie je účinná. Dôležitá je aj početnosť škodcu.

Databáza prípravkov na ochranu rastlín: http://pripravky.uksup.sk/pripravok/search

14. apríl 2023 (Ing. Samuel Krajčo)

12. máj - medzinárodný deň zdravia rastlín

Organizácia Spojených národov určila 12. máj za Medzinárodný deň zdravia rastlín s cieľom zvýšiť celosvetové povedomie o tom, ako môže ochrana zdravia rastlín pomôcť ukončiť hlad, znížiť chudobu, chrániť biodiverzitu a životné prostredie a podporiť hospodársky rozvoj.

Zdravie rastlín je kľúčom k trvalo udržateľnému zintenzívneniu poľnohospodárstva, ktorého cieľom je zásobovať globálne rastúce obyvateľstvo Zeme.

Uznanie, presadzovanie a podpora propagácie zdravia rastlín je mimoriadne dôležitá, ak má medzinárodné spoločenstvo zaručiť rastlinné zdroje na zabezpečenie potravín a svet založený na stabilných a udržateľných ekosystémoch.

Zavlečené nepôvodné druhy škodlivých organizmov a rastlín môžu globálne spôsobiť až 50% - né straty na úrode. Ochrana pred zavlečením a šírením nepôvodných druhov zároveň znižuje potrebu používania prípravkov na ochranu rastlín, čo vedie k výrobe kvalitnejších potravín.

Odbor ochrany rastlín pri príležitosti medzinárodného dňa zdravia rastlín pripravil sériu krátkych článkov z oblasti zdravia rastlín. Každý deň pridáme na stránku jeden článok.

link na FAO: https://www.fao.org/plant-health-day/en

13. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)

**Ploštička lipová (Oxycarenus lavaterae)**

V jarných a jesenných mesiacoch môžeme na kmeňoch listnatých drevín hlavne lipách a orechoch pozorovať hromadný výskyt ploštičiek lipových.

Ploštička lipová (Oxycarenus lavaterae) je invázny druh bzdochy, ktorá sa šíri naprieč Slovenskom už od roku 2003. Výskyty boli zaznamenané na viacerých lokalitách Slovenska. Rozširovanie súvisí pravdepodobne so zmenami klímy. Mierna zima, ktorá bola aj tento rok, spôsobila, že prezimovalo v dobrej kondícii na stromoch v úkrytoch veľa jedincov. Oxycarenus lavaterae pochádza z južnej Európy, kde má 3 - 4 generácie do roka. V lete cicia na listoch a výhonkoch. Jej pôsobenie doposiaľ nespôsobovalo vážnejšie škody, okrem hromadného výskytu na kmeňoch stromov na jar a jeseň.

Opis:

Dospelí jedinci dorastajú do dĺžky 5-6 mm. Typické sú oranžovo-červenými polokrovkami s čiernou škvrnou. Hlava, štít, nohy a tykadlá sú čierne. Nymfy sú celé karmínovo červené a v priebehu vývoja sa mi postupne hlava, štít, nohy a tykadlá sfarbujú do čierna.

Obrázok škodcu na kmeni lipy: Ploštička lipová-Bratislava, Račianske mýto (foto-úksúp apríl 2023)

5. apríl 2023 (Ing. Ivana Kurhajcová)